Uzly a laná

Už ako malé deti sme sa na brannej výchove museli učiť množstvo uzlov a ich použitie. Je jasné, že to, čo je nútené nás až tak nebavilo a nevenovali sme tomu veľkú pozornosť. Ale v situácii prežitia v teréne majú uzly veľký význam. Jedná sa hlavne o situácie, kedy nemáte prostriedky na spájanie rôzneho materiálu, pri stavbe rôznych prístreškov alebo improvizovaných nástrojov. Ide o náhradu klincov, šraubou a iného technického spojovacieho materiálu. Z tohto dôvodu je využitie uzlov veľmi podstatné.

Uzly môžeme podľa využitia deliť na spojovacie uzly a na doťahovacie (španovacie) uzly. Samozrejme, môžeme namietať, že uzlová technika je najdôležitejšia hlavne pri práci s horolezeckými lanami a pomôckami. Áno, je to pravda. Na druhej strane, v situácii prežitia, kedy nemáme pri sebe žiadne z týchto pomôcok a technických prostriedkov, naša kondícia nemusí byť ideálna a naše vedomosti a zručnosti z danej oblasti sú na rôznej úrovni, platí pravidlo, kedy sa za každú cenu vyhýbame zložitému terénu a hlavne úmyslu niečo zlaniť, vyliezť alebo premostiť. Preto sa najčastejšie stretneme s potrebou niečo spojiť alebo zaistiť. V takej situácii je jasné, že nám pomôže len správny alebo vhodný uzol a, hlavne, nejaké lano alebo šnúra. No ale ak nič také pri sebe nemáme, čo s tým?  Pomoc je spravidla ľahká, ale časovo náročná. Ide hlavne o výrobu lán. V bežnej prírode máme niekoľko možností.

Prečo nie ste pred búrkou v 100 % bezpečí ani doma?

Jednou z najrýchlejších možností získania lana je použitie tenkých smrekových koreňov, ktoré sú dostatočne ohybné a pružné na to, aby sa dali použiť miesto lana. Treba si však uvedomiť, že po uschnutí ich pevnosť a sila sa stráca, a preto ich pri dlhodobom využití treba vymieňať. Druhou relatívne rýchlou alternatívou je využitie byľou alebo tenkých konárikov z ostružín alebo šípok.  Sú veľmi ohybné a majú dostatočnú pevnosť aj pri veľmi tenkom priemere. Práca s nimi je náročnejšia, kvôli ich ostňom, ktoré sa ale dajú orezať.

Náročnejšie na výrobu, ale o to silnejšie a lepšie na používanie, sú lana vyrobené z lyka, vlákien pŕhľavy, šúpolí z kukurice, alebo zo zapletanej suchej trávy.Ich náročnosť spočíva v dĺžke času, za aký sa dá lano z týchto materiálov vyrobiť, inak je ich výroba pri trochu zručnosti celkom jednoduchá.

Lyko získame celkom jednoducho z kôry lipy. Odrežeme dlhú a dostatočne silnú haluz, kôru pomocou noža alebo iného predmetu. Dáme dole kôru, tak aby sme ju nepoškodili a bola v celku. Následne danú kôru necháme namočenú vo vode cca. 2 týždne. Vo vnútornej časti kôry sa začnú oddeľovať vnútorné priesvitné pláty, ktoré opatrne stiahneme z vonkajšieho obalu a necháme ich preschnúť, následne stačí tieto suché pláty zapliesť. Dobre sa s nimi pracuje, sú pevné. Zapletáme ich kvôli zvýšeniu ich pevnosti aspoň z troch prameňov, ktoré navyše aj vytáčame. (Pred každým prekrížením počas pletenia, vytočíme do jednej strany, každý  prameň samostatne. Takto vzniká oválny tvar lana.)  Pri použití vŕby, je ten istý postup, ale oddelené pláty treba pár hodín povariť s drveným dreveným uhlím. Plátky zhnednú, budú silnejšie a po vysušení sa môžu zapletať.

Zakladanie ohňa pri prežití v prírode

Šnúra z vlákien pŕhľavy sa vyrába zo stoniek. Nazbierame si staré a dlhé pŕhľavy v dostatočnom množstve. Očistíme od lístkov a len samostatné dlhé stonky pŕhľavy namočíme na niekoľko hodín do vody. Následne ich na okrúhlom podklade vyklepávame palicou. Počas vyklepávania sa od stonky oddeľuje tenké zelené vlákno. Toto vlákno necháme následne vysušiť a z niekoľkých takýchto vlákien vypletáme lano.

Lano zo šúpolia kukurice alebo suchej trávy sa vyrába zapletaním. Samozrejme, keďže ich dĺžka je krátka a lano potrebujeme dlhé, používame techniku prekladania pri pletení na napájame jednotlivé malé kúsky.

Takto vyrobené lano je pružné, veľmi ohybné a jeho nosnosť je vysoká. Pre potreby zvýšenia nosnosti lana je možné tenké zapletené laná spájať ďalším zapletením do hrubších lán, ktorých nosnosť sa tým zvyšuje. Lano má veľkú pevnosť aj po roku stáleho zaťaženia.

Ak máme lano, s ktorým môžeme pracovať, mali by sme si uvedomiť, že každý uzol, ktorý použijeme, nám znižuje jeho pevnosť. V niektorých prípadoch až o polovicu. Spôsobujú to mechanické javy namáhania lana, ktoré vznikajú pri jeho spájaní okolo malých priemeroch v ohyboch. Kde sa vo vnútornej časti pramene, z ktorých je lano, stláčajú a vo vonkajšej časti naťahujú. Ďalšou príčinou je skladanie ťahového a tlakového napätia. Toto napätie vzniká v uzle a je spôsobené priečnym tlakom jednotlivých častí lana v danom uzle. V uzloch tiež dochádza pri ich zaťažení k vzájomnému napätiu a posunu daného lana v uzle, uvoľňovaniu a stláčaniu, ktoré môže mať za následok pretrhnutie lana v mieste uzlu alebo jeho blízkom okolí. Z tohto dôvodu netreba použitie uzla podceniť.

Viete, ako správne postupovať pri volaní o pomoc na tiesňovej linke?

Je samozrejmé, že nie je nutné vedieť množstvo uzlov. Je nutné naučiť sa ich len pár a k tomu vedieť aj správne princípy ich použitia. Ja osobne odporúčam využívať zhruba 5 uzlov, ktoré požijete na všetky situácie. Moje obľúbené sú: Osmičkový uzol (resp. dvojitá Osmyčková slučka), Lodný uzol, Líštia slučka, Rybárska spojka a Sťahovací uzol. Samozrejme, poznať uzol nestačí, je nutné sa ho naučiť zaviazať jednou rukou a len v takom prípade si môžete povedať, že ste ho zvládli. Samozrejme, ak v danej chvíli neviete naviazať nejaký špecifický uzol, netreba si robiť ťažkú hlavu. Uviažte trebárs aj uzol na šnúrku od topánok. Dôležité je, že si uvedomíte, že jeho pevnosť je nestála a treba ho poistiť buď rovnakým uzlom o čosi nižšie alebo iným. Preto je nutné, aby ste uzly vazali tak, aby vám ostal aspoň 20 cm presah lana za uzlom. Takže v konečnom dôsledku tam budete mať uzly dva. Ako hovorieval môj dlhoročný inštruktor: „Istota nepustí.“

Tento text je len krátka časť z obsahu nášho kurzu prežitia – advanced.  Ak chceš vedieť viac, klikni na tlačítko!

Článok bol publikovaný v časopise ZEM a VEK  (článok 13 z 15)

autor: Ing. Patrik Žitník