Nastal kolaps. Čo teraz?

Čo, ak sa niektoré z čiernych predpovedí splnia a naozaj sa stane niečo, čo bude mať vážny dopad na celú spoločnosť? Čo, ak naozaj to niečo spôsobí chaos a extrémne rýchle zmeny v celkovom fungovaní nášho okolia? V lepšom prípade to možno prežijeme a zistíme, že už nič nebude také, ako predtým a musíme reagovať a vyrovnať sa s tým. Inak sme prežili zbytočne a sme na najlepšej ceste to vzdať.

I napriek všetkým dohadom treba povedať, že takýto masívny a celoplošný kolaps (vojnový, sociálny, ekologický či ekonomický), ktorého príčiny môžu byť rôzne, nevznikne len tak z ničoho nič. Všetko má svoj vývoj a zákonitosti. Preto môžeme povedať, že masívny kolaps môže byť očakávaný a to vtedy, ak napätie alebo kríza sa stupňuje počas nejakej určitej doby alebo neočakávaný, kedy nič nenasvedčuje, že sa niečo také stane. Vysoké percento vzniku blížiaceho sa kolapsu zapríčiní reakciu na danú situáciu v podobe prípravy spoločnosti alebo vlád na deň „D“.

Ako sa pripraviť na kolaps?

Táto príprava by mala zabezpečiť zníženie strát na ľudských životoch, zmiernenie materiálnych následkov a škôd či dopadu na celý systém fungovania danej spoločnosti. Je samozrejme závislá od hospodárskej vyspelosti spoločnosti, logistických, personálnych a branno-bezpečnostných možností.  Teoreticky sa v krajinách zavedú krízové režimy na všetko. Každá vláda ráta s možnosťou vzniku rôznych ťažkostí, a preto má dopredu vypracované takzvané akčné plány ich riešenia. Jedným z nich je mobilizácia. Je jedno či sa jedná o mobilizáciu hospodárstva alebo armády. Stupne mobilizácie ako predkrízový stav, predbežné opatrenia a vojnový stav, výnimočný stav alebo núdzový stav budú reakciou na vzniknutú situáciu s cieľom eliminovať a vyriešiť problém v čo najkratšom čase.

Keď však nastane kolaps, nik nevie povedať, či všetko, čo bolo pripravené, bude fungovať. Každý plán, aj ten najlepší, má svoje slabiny a neráta so všetkými alternatívami. Je nutné si uvedomiť, že najväčší chaos bude vtedy, keď sa to stane. Preto najdôležitejšie je zvládnuť a prežiť prvých 48 hodín. Za danej situácie v deň „D“ nebudeme mať možnosť niečo ovplyvniť alebo akokoľvek reagovať a všetko je vecou náhody. Po 48 hodinách sa situácia stabilizuje tak, že sa z nej dá vychádzať ako z východiskového bodu pre potreby rozhodovania sa ako ďalej postupovať. Ak hrozba nie je bezprostredná a je možné rátať aspoň s čiastočne zavedeným a ako tak fungujúcim systémom vo vašom okolí, môžete sa na neho spoľahnúť a na tom stavať. V prípade opaku je nutné, aby ste prebrali iniciatívu a všemožne sa snažili situáciu vyriešiť s cieľom vášho prežitia. Je nutné sa rozhodnúť ako budete postupovať. Mali by ste vychádzať z týchto základných predpokladov:

1. Posúdenie miery rizika vo vašej oblasti so zreteľom na ohrozenie vášho života.
2. Posúdenie miery fungovania spoločenského systému v danej oblasti.
3. Posúdenie vašich materiálnych možností na prežitie v danej oblasti.
4. Posúdenie vašich odborných schopností a zručností s cieľom ich využitia v danej situácii.
5. Posúdenie vašich informácií alebo vedomostí o určených mobilizačných alebo iných pomocných vojenských, záchranárskych ešte fungujúcich objektoch, kde by ste mohli nájsť prípadnú pomoc.
6. Posúdenie vašich možností na presun z vašej ohrozenej zóny do inej bezpečnejšej alebo do miesta, ktoré ste si prípadne naplánovali a upravili na svoje dlhodobé prežitie.

Zabezpečenie zdravotnej základnej pomoci počas prežitia

Po uvedomení si týchto skutočností, sa musíte rozhodnúť, čo budete preferovať a ako budete postupovať. Niekedy nie je čas na dlhé prípravy alebo rozmýšľanie a všetko je pod časovým tlakom. V takej situácii sa preferuje základné pravidlo prežitia. Opustenie oblasti a vyhľadanie inej bezpečnej oblasti. Potom bude dosť času na to, aby ste sa mohli starať o všetko ostatné, čo potrebujete k svojmu komfortu alebo zabezpečeniu vášho života na inom mieste.

V prípade, že nie ste bezprostredne ohrozený, po vašom rozhodnutí musí nasledovať príprava na realizáciu vášho plánu. Tá vám zaberie určitý čas, ktorý je nutné využiť na základný zber informácií o vašom okolí, zabezpečenie si potravín, tekutín, oblečenia, prípadného dopravného prostriedku na odchod z danej zóny. Tento čas sa dá ušetriť v prípade, že ste na základe určitých indícií s niečím podobným rátali a aspoň čiastočne ste sa na takúto možnosť pripravili.

Situácia 1:  Bezprostredné ohrozenie nehrozí a nachádzate sa v zóne s ešte fungujúcim aspoň základným systémom, ale neviete do kedy to takto vydrží.

V takomto prípade nie je dôvod na rýchle konanie a paniku. Vašou prvou starosťou je nájsť si také miesto, ktoré vám zabezpečí a poskytne aspoň základné možnosti pre život. Dostatok vody bez použitia elektrickej energie na jej dopravu alebo čerpanie, dostatok paliva, vykonávanie základnej hygieny bez väčších nárokov na dezinfekciu, možnosť aspoň základnej likvidácie odpadu, skladovanie potravín bez využitia energií a možnosť získavania nejakej základnej potravy vlastnou činnosťou. A čo je dôležité, v takej vzdialenosti, aby ste sa tam vedeli bezpečne a čo najrýchlejšie presunúť. Ideálne by bolo, ak by sa to miesto nachádzalo v oblasti rozvinutej malej spoločenskej komunity, povedzme napríklad malej dediny.

Vašou základnou starosťou je potom v čo najkratšom čase si zabezpečiť vaše okolie a ubytovací priestor z bezpečnostného hľadiska proti prípadným nepokojom, rabovaniu a násilnostiam, ktoré sprevádzajú kolapsy. Obytný priestor, v prípade vojnového konfliktu a možnosti použitia zbraní hromadného ničenia, je nutné ešte izolovať od vonkajšieho priestoru pomocou dostupných prostriedkov ako sú pásky, prípadne stačí použiť improvizované filtre, ktoré si môžete na danom mieste sami vyrobiť.

Ďalšou základnou starosťou je zabezpečiť všetko potrebné na prežitie tak, aby ste čo najmenej opúšťali svoj daný priestor, v ktorom sa rozhodnete prečkať to najhoršie obdobie. Potrebujete prečkať dobu 3 mesiacov, a keďže ani potom to nemusí byť také ako pred tým, je nutné rátať s dobou aspoň 6 mesiacov. Potrebujete stravu a základné koreniny, cukor, tekutiny, základné lieky, dostatok teplého oblečenia, veľké množstvo peňazí alebo cenností, hygienické potreby, prostriedky na individuálnu ochranu napríklad strelné zbrane, nejaké základné náradie na bežnú opravu a údržbu, zásobu odborných kníh, niečo pre zábavu a zlepšenie psychickej nálady.  V prípade, že budete musieť svoje miesto z akéhokoľvek dôvodu opustiť, aj núdzový prostriedok na dopravu.

Núdzové stravovanie

Je na vás či sa rozhodnete vytvoriť malú komunitu založenú na dôvere alebo sa budete starať sami o seba.  V niektorých prípadoch je efektívnejšia komunita a niekedy je práve táto komunita nepraktická. Závisí to od situácie, v akej sa nachádzate. Vo všeobecnosti platí, že dobre fungujúca komunita je oveľa efektívnejšia.  Ak ste sám, je všetko na vás a musíte sa vyznať v množstve odbornosti a mať veľké zručnosti pre dlhodobý pobyt na izolovanom mieste. Komunita vám poskytuje zázemie a pocit spolupatričnosti, oveľa viac vedomostí a vzájomnú pomoc, pri ktorej môžete realizovať aj náročnejšie úlohy. Každý člen komunity má v nej svoje miesto a povinnosti.

Vytvorenie komunity a jej fungovanie musí byť vytvorené na základe aktuálnej situácie a je centralizované v riadení jednou osobou uznávanou všetkými jej členmi. Je dôležité si uvedomiť, že v krízových situáciách je komunita najzraniteľnejšia pri vytvorení zlej riadiacej štruktúry. Jej efektivita, smerovanie alebo úspech na prežitie bude závisieť od správnych rozhodnutí, ktoré nemajú nič spoločné s citmi a budú sa riadiť prísnymi pravidlom prežitia aj za cenu obetí.  Veľkosť komunity závisí na priestore a množstve zdrojov či potravín, ktoré si komunita vie zabezpečiť.

Nastal kolaps. Čo teraz? (pokračovanie)

Zabezpečenie životných a bezpečnostných potrieb pre každého člena komunity je primárnym cieľom danej komunity. Mala by zabezpečovať:

Obranu určeného územia vytvorením „domobrany“ s presne určenou hierarchiou, základné zdravotné zabezpečenie, dopĺňanie základných liečiv z prírodných zdrojov použitím liečivých rastlín, výrobu nástrojov a technických prostriedkov rôzneho druhu a účelu, vytváranie zdrojov potravín, výrobu základných produktov dennej spotreby, výchovu a vzdelávanie prípadnej  mládeže a detí, či spracovávať blízke prírodné zdroje a nerastné suroviny. Výhodou takejto komunity je, že je sebestačná a v prípade možnosti ma dostatok surovín alebo vlastných výrobkov, ktoré je možné vymieňať s inými komunitami v okolí za suroviny alebo zdroje, ktoré komunita potrebuje k vlastnému fungovaniu.

Týmto spôsobom komunity je možné dlhodobo zabezpečiť prežitie obmedzeného množstva osôb. Na rozdiel od samostatného prežitia jednotlivca má komunita tendenciu rozvoja a rastu, čo v konečnom dôsledku znamená prežitie „civilizácie“.

 Situácia 2:  Hrozí bezprostredné ohrozenie, nič nefunguje a okolie je zničené tak, že neumožňuje vašu existenciu v danej lokalite (pokračovanie v budúcom článku).

Kurzy, kde sa môžete zdokonaliť v zručnostiach prežitia nájdete v našej ponuke. Je len na vás či to skúsite a naučíte sa niečo potrebné, čo vám môže vždy pomôcť.  Ak chceš vedieť viac, klikni na tlačítko!

Článok bol publikovaný v časopise ZEM a VEK  (článok  3 z 15)

autor: Ing. Patrik Žitník