Zakladanie ohňa pri prežití v prírode

Založenie ohňa patrí medzi najdôležitejšie zručnosti v rámci prežitia. Myslíme tým založenie ohňa bez akýchkoľvek technických prostriedkov, teda len z toho, čo nájdeme v prírode alebo je z prírodných zdrojov. Veľký vplyv na to budú mať aktuálne poveternostné podmienky, naše vedomosti, zručnosti a jednou z najdôležitejších je naša aktuálna psychická kondícia. Rozkladanie ohňa bez zápaliek však nie je také ťažké, ak viete, ako to máte urobiť a hlavne to máte nacvičené.

Väčšinou sa hovorí o zakladaní ohňa bez zápaliek, pri ktorých sa ale používajú nejaké technické  prostriedky. Týchto pomôcok je v súčasnej dobe množstvo. Dnes sa už dajú kúpiť aj v špecializovaných alebo športových obchodoch. Jedná sa napríklad o systémy typu FIRESTEEL (kresadlo pracujúce na princípe horčíkovej zmesi). Samozrejme, oheň môžeme zapáliť aj pomocou iných princípov ako napr. chemickej reakcie (manganistan draselný – bežne používaný na dezinfekciu v zdravotníctve a glycerolu), lupy a slnečného svetla, batérie a drôtov, pomocou ocieľky z tvrdej uhlíkovej ocele a kameňa (pazúrik alebo kremeň) a veľa ďalších. Samozrejme, vždy sa jedná o kombináciu nejakej pomôcky a materiálu z prírody. To však nemôžeme chápať ako založenie ohňa z prírodných zdrojov  v nejakej krízovej situácii, kedy sme odkázaní len sami na seba a hlavne na to, čo máme v prírode okolo seba.

Prežitie a zbrane

Za danej situácie sa dajú použiť v našich zemepisných podmienkach tieto dva spôsoby:

• založenie ohňa trením dreva o drevo,
• založenie ohňa kresaním kameňa o kameň.

Pre úspešné založenie ohňa platia tri základné pravidlá:

• precízna a poriadna príprava pomôcok,
• 100 % nasadenie pri realizácii, teda pri trení,
• kvalitne vyskladané ohnisko.

Nesmieme zabúdať ani na časovú náročnosť založenia ohňa, ktorá nie je zanedbateľná. Jedná sa hlavne o výber a zber vhodných materiálov, teda dreva a odpalu. Musíte si uvedomiť, že samotné zapálenie ohňa je výsledok dlhotrvajúceho procesu. Nie je to len príchod na nejaké miesto a zapálenie ohňa za pár minút. Je to o rozpoznaní a zbere. Napríklad v danom mieste nemusíte mať vhodný materiál na vytvorenie podpalu, ale je tam dobré drevo na horenie.

Z tohto dôvodu sa na situáciu zapálenia ohňa musíme pripraviť vopred.  Keď sme na lúke, je dobré, ak nájdeme niečo suché na podpal, ako sú suchá slama alebo tráva,  prípadne páperie z pichliačov, suché kvety „páperovitých“ rastlín a iné. V prípade, že ideme okolo ihličnatého lesa, zbierame spráchnivené drevo, živicu z ihličnatých stromov, mastné drevo z mŕtvej borovice,  poriadne suchý konár na nastrúhanie malých hobliniek, brezovú kôru, suché ihličie alebo konáriky z ihličnatého stromu. Dobré sú aj huby, ktoré sú staré a rastú na stromoch. Je veľa možností a v prípade, že niečo nájdete, môžete sa potom pustiť do rozkladania ohňa len z prírodných zdrojov. V opačnom prípade ste bez ohňa.

Ďalším problémom je počasie a ročné obdobie. Prečo? Ide hlavne o vlhkosť a v prípade, že je jej vo vzduchu veľa, je problém sa dopracovať k nejakému výsledku v podobe horiaceho uhlíka. Hlavne ak drevo, ktoré použijete na jeho založenie, je vlhké alebo mokré od dažďa. Vtedy sa na zapálenie ohňa používa vopred pripravený drevený set za sucha a odskúšaný vopred.

Pre potreby zapálenia ohňa potrebujete zvládnuť tri základné postupy:

• Príprava dreveného setu na rozloženie ohňa (príprava trvá niekedy rádovo hodinu a viac podľa pomôcok, ktoré máte na realizáciu – nôž, sekeru, pílku a podobne. V prípade, že pomôcky nemáte, je to určite niekoľkohodinová záležitosť).
• Vyskladať správne ohnisko (teda tak, aby po zapálení horelo bez rozfúkavania a aj za dažďa alebo vysokej vlhkosti).
• Príprava podpalu v podobe hniezda, ktorým po rozfúkaní prenesiete oheň z uhlíka do ohniska.

Postup

Výroba dreveného setu (doštička a vrták) na zapálenie ohňa nie je zložitá. Stačí nájsť suché drevo a vhodné mäkké drevo. V našich zemepisných podmienkach môžeme vyberať z druhov vŕby a z iných drevín je vhodná lipa, topoľ, jelša, tuja. Najvhodnejšie je vyrobiť si tento set z rovnakého materiálu pre rovnomerné uvoľňovanie pilín počas trenia alebo vŕtania z doštičky a aj z vrtáku. Potrebujete teda nájsť drevo z vŕby a to v dvoch veľkostiach. Dĺžka oboch môže byť 20 až 30 cm, ale hrúbka musí byť rôzna. Jedno by malo byť tenké a druhé hrubé tak, aby sme z neho mohli vyrobiť doštičku.

Orientácia v teréne bez mapy a buzoly

Prvý tenký kus sa použije potom ako vrták. Z hrubého konára si musíme najprv vyrobiť doštičku s plochými stranami zo spodku aj z vrchu a širokými aspoň päť cm. Keď to máme, urobíme si zárez niekde do stredu doštičky a vrták, ktorý sme najprv z jednej aj z druhej strany opracovali (zrezali v uhle) primeriame či sedí. Následne začneme vrtákom pomocou rúk alebo vopred zhotoveného luku vŕtať do dreva. Toto je prípravná fáza a cieľom je, aby ste drevo riadne zarezali do seba, odstránili netesnosť a hlavne prehĺbili dierku smerom dovnútra.  Správnosť odkontrolujete vtedy, ak je vrták aj dierka sfarbená dočierna. Dierka musí byť dostatočne hlboká, aby sa vrták čo najviac ponoril do doštičky. V takom prípade ideme na druhú fázu a to zapálenie uhlíka.

Na to, aby mohol uhlík horieť, potrebujeme vzduch, lebo v dierke, ktorú sme vyvŕtali po vložení vrtáku by žiaden nebol. Preto si danú dierku upravíme rezom tak, aby sme vyhĺbili kanálik z boku smerom do stredu dierky až po jej stred. Kanálik nemusí byť široký, stačí tak na 0,5-1 cm. Následne môžeme zasa začať vŕtať.  Vŕtame v rovnakom rýchlom rytme a pozorujeme dym, ktorý vzniká pri trení. Keď je dym výrazne veľký a hustý, prestaneme. Uvidíme, že v mieste, kde je kanálik, sa nakopilo drevo a piliny, ktoré sa vŕtaním uvoľnili. Sú hnedé až čierne a dymia pravidelným dymom z malého žeravého uhlíka. Počkáme zhruba jednu minútu či dym neprestane. Ak dym stále stúpa, je set pripravený na použitie a bude fungovať aj za sťažených podmienok. Tento set sa podľa veľkosti môže použiť na veľakrát. Pri každom upotrebení vám v ňom ostatne ďalšia dierka.

Vyskladanie ohniska

Na to, aby sme založili oheň potrebujeme správne vyskladané ohnisko. To sa vyskladá tak, že najprv nájdeme hrubšie konáre a zapichneme ich do zeme, aby vznikla konštrukcia v tvare ihlana. Následne túto konštrukciu obložíme tenkými a stredne hrubými vetvičkami alebo drevom. Do vnútra daného ihlanu vložíme nazbierané suché konáriky z ihličnatého stromu, najlepšie smreku, ktoré sú nalámané na krátke kúsky a vložíme ich do vnútorného priestoru postaveného a obloženého ihlanu. Musíme dávať pozor na to, aby bolo drevo umiestnené vo vnútri tak, aby sa nedotýkalo zeme, teda asi 5 až 10 cm nad ňou.

Viete o tom, že pre niekoho nie je obranná streľba obrannou streľbou?

Na dolnú podstavu ihlana (voľná medzera) sa vloží suchý predmet (môže to byť kameň alebo suché drevo), ktorý slúži na odizolovanie zeme od stredu ohniska. Na daný predmet sa položí brezová kôra alebo slama či seno. Proste niečo, čo sa ľahko chytí a rýchlo horí. Do uloženého ihličia alebo konárikov z ihličnatého stromu dáme kôru z brezy (horí aj mokrá) a túto kôru môžeme dať aj na vrchol ihlana na hrubšie konáre (výhodné je použiť aj živicu alebo drevo so živicou). Celé toto ohnisko obložíme suchými alebo slabo vlhkými vetvičkami od tenkých po hrubšie, ktoré nazbierame v mieste, kde ohnisko staviame. Táto vrstva by mala byť aspoň 5 cm hrubá. Takto pripravené ohnisko po zapálení vo veľmi krátkom čase, radovo do 60 sekúnd, bude mať veľký plameň do výšky 1 meter.

Príprava hniezda

Hniezdo tvorí slama či suchá tráva a má tvar vtáčieho hniezda. Do vnútra hniezda sa vkladá páperie z pichliačov, prípadne suché kvety „páperovitých“ rastlín tak, aby to najjemnejšie bolo v strede.  Takto pripravené hniezdo vieme zapáliť aj tým najmenším uhlíkom z dreva technikou rozfúkavania. Pozor, hniezdo rýchlo chytá vlhkosť z ovzdušia!

Postup zapálenia samotného ohňa

Postupuje sa presne naopak, ako sa realizuje príprava na zapálenie ohňa. Najprv vyskladáme ohnisko na vhodnom mieste, do správneho tvaru, s čo najsuchším stredom a brezovou kôrou. Následne si pripravíme hniezdo a potom si pripravíme set na rozkladanie ohňa. Začneme s trením alebo vŕtaním. Keď sa vytvorí uhlík, opatrne ho s ostatnými malými pilinami presypeme do stredu hniezda. Hniezdo opatrne zbalíme tak, aby sme videli na uhlík, zdvihneme do výšky úst alebo nad hlavu a fúkame. Najprv pomaly, následne rýchlo a silno, aby sa z uhlíku preniesol oheň na slamu. Pozor, je to prácne, nie vždy sa to podarí a hlavne sa určite mierne nadýchate dymu.

Viete ako ľahko a pohodlne vyčistíte svoju zbraň na osobnú ochranu?

V prípade, že ste mali úspech, hniezdo začne horieť jasným plameňom, ktorý následne musíte preniesť do ohniska. Teraz použijete voľný stredný priestor v postavenom ohnisku a hniezdo položíte na suchý predmet alebo ho priložíte na brezu, od ktorej sa chytí stred z ihličnatého stromu a následne ostatné drevo. V prípade, že ste oheň zapaľovali z náveternej strany tak, aby nám vzduch pomáhal rozfúkavať ohnisko, dostanete želaný výsledok veľmi rýchlo a ohnisko horí veľkým a intenzívnym ohňom aj v prípade zlého alebo veľmi vlhkého počasia.

Založenie ohňa kresaním skaly o skalu je podobné. Platia rovnaké zásady. Nemusíte síce robiť set na jeho založenie, ale musíte iskru z kameňa nasmerovať do stredu hniezda, čo je veľmi ťažké  a navyše nie všetky iskry dokážu zapáliť hniezdo, ak nie je veľmi precízne pripravené, suché a z maličkých jemných chumáčov kvetov. Z tohto dôvodu sa používa zuhoľnatené drevo alebo látka, ktorú si viete pripraviť  špecifickým postupom, ale potrebujete na to oheň. Kvôli  náročnosti sa spravidla  uchyľujú všetci odborníci znalí problematiky k zapáleniu ohňa pomocou dreveného setu.

Náročné? Nie. To len tak znie. Ak to máte nacvičené, nie je to žiadny problém. Pri ideálnych podmienkach je to úplne jednoduché. A pri podmienkach zlých (čo býva spravidla dosť často), nosím do lesa so sebou jedinú dôležitú a podstatnú vec a tou sú zápalky, dobre zabalené v nepremokavom obale.

Kurzy, kde sa môžete zdokonaliť v rôznych zručnostiach pre zvládnutie krízových situácii nájdete v našej ponuke.  Je len na vás či to skúsite a naučíte sa niečo potrebné, čo vám môže vždy pomôcť.  Ak chceš vedieť viac, klikni na tlačítko!

Článok bol publikovaný v časopise ZEM a VEK  (článok 11 z 15)

autor: Ing. Patrik Žitník