Núdzové stravovanie

núdzova strava armytraining blog

Strava sama o sebe patrí medzi veľmi dôležité otázky prežitia. I napriek svojej dôležitosti je nutné si však uvedomiť, že pri krátkodobom prežití (myslené do 5-6 dní) je strava druhoradým faktorom, ktorý vás bude zaujímať. Okrem nepríjemných pocitov z hľadiska vašej psychiky, ako je nervozita, nemá väčší dopad na priebeh vášho prežitia.

Samozrejme, pri dlhodobom prežití je jednou zo základných priorít zabezpečenie si potravy. Bez stravy pri plnom fyzickom výkone dokáže zdravý jedinec vydržať bez väčších problémov 10-12 dní. Telo sa počas tejto doby prispôsobí a berie potrebnú energiu z prebytkov uložených v tele človeka, respektíve z jeho vnútorných zásob. V prípade, že by sa jedlo nedoplňovalo dlhšiu dobu, nastáva stav, pri ktorom si telo berie svoju potrebnú energiu a výživu z rôznych orgánov tela, ktoré tým pádom trpia a prestavajú správne pracovať, až do neliečiteľného stavu, kedy tieto orgány už nie je možné vyliečiť alebo zachrániť. Prestanú plniť v tele svoju funkciu a nastáva kolaps daného orgánu alebo celého tela.

Survival – prežitie – sebazáchova

Z tohto dôvodu je nutné myslieť na potravu, ktorú pri prežití prijímate ako na prostriedok udržania si správne fungujúceho organizmu. Preto sa často v rôznych reláciách alebo publikáciách objavujú rôzne príklady alebo ukážky stravy v extrémnom chápaní. Konzumácia rôznych exotických alebo iných nemenej pikantných jedál. Z nášho pohľadu prežitia to nie je až také extrémne. Jedinec znalý problematiky vie jasne a presne charakterizovať, čo potrebuje, koľko toho potrebuje a hlavne, ako si to zabezpečiť, aby jeho telo dostalo aspoň základnú dávku potravín pre jeho náročný pobyt v teréne.

Z nášho hľadiska rozdeľujeme stravu na rastlinnú a živočíšnu. Každá ma svoje pre a proti. Samozrejme, kombinácia oboch je najlepším riešením. Problémom však je miera energie použitej na jej zabezpečenie. Z tohto dôvodu je nutné chápať zabezpečenie si potravy nielen ako príjem energie, ale aj ako jej výdaj pri jej zháňaní. Najjednoduchšou formou je zber plodín, liečivých rastlín alebo vyhrabávanie korienkov tak, aby sme mali dostatok potravy a jej zásobu do budúcna. Hovoríme o takzvanej núdzovej strave. Nestojí nás to veľa úsilia a času. Vyškolený jedinec je schopný si pripraviť užasne chutnú stravu v dostatočnom množstve aj z takýchto relatívne skromných produktov. Konzumácia mäsa si vyžaduje oveľa precíznejšiu prípravu na jeho zabezpečenie.

Či už to bude lovom, odchytom do pascí alebo iným možným spôsobom, potrebujete si pripraviť nejaké zbrane, zhotoviť pomôcky alebo vyhotoviť nejakú pascu. To všetko je náročné na vedomosti, skúsenosti a vašu zručnosť. Nemenej výrazným faktorom je faktor času, ktorý jednoznačne poukazuje na to, že lov alebo čakanie na úspešnosť odchytu zvierat do rôznych pascí vyžaduje mnohonásobne viac času (niekedy hovoríme o dňoch), ako zber rastlinnej stravy vo svojom okolí. A ak ste na presune z nehostinného miesta zasiahnutého pohromou, je jasné, že nemáte čas a ani možnosti sa zdržiavať na jednom mieste len kvôli  zabezpečeniu si kúsku nejakého mäsa. Samozrejme, pokiaľ nechcete skúsiť niečo z kulinárskej kuchyne ako sú žaby, rôzne hlodavce, dážďovky, slimáky či hady, ktoré je možné odchytiť bez väčších problémov na vhodnom mieste.

Prežitie a zbrane

Uvádzam príklad zloženia jednoduchej stravy pre naše stredoeurópske podmienky.

Raňajky

Nápoj:

Zápar z mäty, šípok, hlohu, materinej dúšky osladený medom s nakrájaným sladkým ovocím, prípadne trnkami, šípkami či hlohom. (Vo všeobecnosti budeme cukor nahrádzať lesnými plodmi alebo ovocím. Popučeným alebo nakrájaným na drobné kúsky.)

Kto potrebuje ráno naštartovať svoju energiu kávou, odporúčam si pripraviť horúci kávový nápoj z vyprážaných koreňov púpavy alebo čakanky.

Placky:

Z uvarených a následne popučených a opečených častí žihľavy, alchemilky, rebríčku, kozonohy, prípadne skorocelu, sedmokrások, lipkavca, merlíku, lobody. Pokiaľ je k dispozícii múka napríklad z rákosia, bukvíc, podzemkov pálky, sú placky výborné aj obalené a upečené v tejto múke. Ochutené môžu byť rascou, jalovcom, cesnakom, horčiakom alebo na sladko medom, hlohom a mrazom prejdenými šípkami.

Desiata

Dozreté plody, jabĺk, sliviek, hrušiek, orechov, liesok, bukov, slezu.

Obed

Polievka:

Vo vode povaríme korene lopúchu, deväťsilu, mrkvy, podzemkov pálky, topinamburu a nadzemnej časti kozonohy. Môže byť dochutená cesnakom, horčiakom, prípadne trochou jalovca, paliny, rebríčkom či zádušníkom. Dosoliť soľou z podbeľových listov.

Olovrant

Dozreté plody jabĺk, sliviek, hrušiek, orechov, liesok, bukov, slezu.

Večera

Nápoj:

Horúci kávový nápoj z upražených a roztlčených koreňov čakanky. Samozrejme, môžeme si pripraviť aj čaj z byliniek, ale opatrne. V prípade, že ich použijete vo veľkom pomere, väčšina z nich pôsobí močopudne a budeme vylučovať tekutiny z tela vo väčšej miere.

Hlavné jedlo

V pahrebe opečené korene topinamburu, pálky širokolistej alebo lopúchov. Výborná je opekaná kukurica, pražené obilie a bukvice dochutené rascou, cesnakom alebo horčiakom.

Pokiaľ sa vyskytne možnosť zabezpečiť si živočíšnu stravu, polievka a hlavné jedlo budú energeticky aj obsahovo plnohodnotné. Je dôležité využívať aj krv a vnútornosti (srdce, pečeň) zvierat kvôli obsahu minerálov a vitamínov.

Stravovanie je závislé na príjme vody. Ak nemáte vodu, tak nejedzte! Ak je vody málo, znížte príjem bielkovín, tukov a soli. Na vyprážanie je možné použiť tuk zvierat alebo olej z lieskovcov, bukvíc, maku, vlašských orechov, repky olejnej, plodov bazy alebo slnečnice.

Ako môžete vidieť, škála možností je veľká. Všetko bude závisieť od ročného obdobia, v akom sa budete nachádzať. S malou obmenou rastlín a korienkov je možné v prírode vždy niečo na jedenie pohodlne nájsť. Problematické je zimné obdobie, v ktorom je nutné konzumovať po prevarení zostatky šípok, plánok, ovocia či vyhrabávať v prípade potreby na vhodnom mieste korienky rastlín či konzumovať kôru niektorých stromov.

Živočíšna strava je vo svojej podstate výdatnejšia, na druhej strane vyžaduje viac času a skúseností na jej zabezpečenie a úpravu. Spravidla sa odporúča, ak sa vám podarí nejaké to mäso získať, aby ste o neho neprišli pri pečení alebo vyprážaní (keďže pri týchto spôsoboch úpravy mäso stráca na objeme a aj rôzne tuky, ktoré pri vašom výdaji potrebujete doplniť), upravovať ho varením. V takom prípade všetko ostáva vo vode a takto ho môžeme konzumovať ako polievku ochutenú rôznymi bylinkami, ktoré budú slúžiť na zlepšenie chuti namiesto korenín.

Samotná príprava stravy je niekedy zdĺhavá, a preto sa spravidla realizuje vo večerných hodinách. Nepripravujeme ju len na večeru, ale aj na druhý deň tak, aby sme sa nemuseli zdržiavať a zbytočne cez deň zakladať oheň. Hlavným jedlom dňa bude večera, na ktorú sa sústredíme a vždy sa ju snažíme konzumovať teplú.

Zároveň musíme myslieť na zabezpečenie dostatku tekutín na ďalšie obdobie.

Tekutiny, z nášho pohľadu voda, sú pre človeka veľmi dôležité a v prípade, že ich nemáme už za veľmi krátku dobu nastavajú zdravotné problémy a náš organizmus prestáva spolupracovať. Je nutné, aby sme počas celej doby pili v malých dúškoch v pravidelných intervaloch nejakú tekutinu. Len tak budeme šetrne hospodáriť s vodou, ktorej spravidla nemáme dostatok. Takáto konzumácia vody bude pre náš organizmus najefektívnejšia. Vodu musíme pred konzumáciou najprv vyhľadať. V prípade, že sa voda nenachádza nikde naokolo, je možné použiť iné zdroje tekutín ako napríklad tekutinu získanú z niektorých druhov stromov alebo vodu, ktorú získame z vyparovania rastlín v uzavretom igelitovom sáčku na slnečnom mieste.

Získavanie a úprava vody

Voda takto získaná nebude vo veľkom množstve a hlavne trvá dosť dlho, kým jej máme dostatok. Z tohto dôvodu je lepšie získavať vodu z tečúcich potokov alebo riek. Nikdy vodu neberieme priamo zo stojaceho jazera alebo z mlák, nakoľko sa v nej nachádzajú baktérie, ktoré sú škodlivé pre náš organizmus a my sa ich nevieme v prírode bez technických vymožeností zbaviť. I keď musíme posúdiť či je pre nás voda konzumovateľná, nikdy na sa nesnažíme piť vodu bez úpravy. Je nutné predovšetkým myslieť na našu bezpečnosť a prevenciu, lebo v situácii, kedy je zdravotný dozor alebo lekárska pomoc nedostupná, si nemôžeme dovoliť takto riskovať.  Následkom sú črevné ťažkosti, ktoré ešte viac odvodňujú náš organizmus. Preto buď používame chemické prostriedky (tablety, kvapky a pod.) na úpravu vody alebo pracne vodu prefiltrujeme cez rôzne filtračné materiály a zmesi. Používa sa napríklad husto tkaná látka (kus odevu), tráva, lístie, premytý štrk či podrvené drevené uhlie. Voda sa cez tieto filtračné zmesi pomaly a opatrne preleje a následne sa musí prevariť, aby sa okrem malých či veľkých prachových nečistôt a iných nežiadúcich látok zbavila aj baktérií. Vodu prevárame asi 10 minút. Po prevarení sa takáto voda môže konzumovať. Samozrejme, už keď je voda aj zohriata, je najlepšie urobiť si z nej čaj z byliniek na okolí. Vždy si takto pripravíme tekutiny na okamžité pitie a zároveň aj na ďalšie obdobie, minimálne aspoň na jeden deň.

Naučiť sa prežiť v prírode vôbec nie je ťažké, pozrite si ponuku našich kurzov prežitia.    Ak chceš vedieť viac, klikni na tlačítko!

 

Autor: Ing.Patrik Žitník, Michal Huťka.

Článok bol publikovaný v časopise ZEM a VEK  (článok  5 z 15)

Zaujímate sa o obrannú streľbu?

Poviem vám tri hrubé chyby, ktoré robíte pri svojom nácviku reálnej obrany  so zbraňou, o ktorých možno ani netušíte!

Chcete vedieť, aké?

   Kliknite na tlačitko a dozviete sa viac!