Ako sa stať streleckým inštruktorom?

Inštruktor na základe absolvovaných kurzov…

Odpoveď je jednoduchá. Keď sa ráno zobudíte a poviete si od dnes som strelecký inštruktor, lebo už mám čo to za sebou, tak ste si práve odpovedali na otázku ako sa stať streleckým inštruktorom. Na Slovensku nie je takáto činnosť nijako obmedzená a v súlade so živnostenským zákonom vykonávate vzdelávanie na základe Mimoškolskej vzdelávacej činnosti  a realizujete ju na základe záujmu o vás ako osobu alebo o to, čo robíte. Stačí si potom naštudovať pár poučiek z marketingu a napísať si pekné CV (Curriculum vitae alebo životopis, teda stručný opis, kým si myslíte, že ste alebo čo máte za sebou, obalený tajomnom + niekoľkokrát použiť slovo špeciálne, tajné a pod.)

Ozaj certifikovaný inštruktor

Samozrejme, existuje aj druhá  možnosť a tou je zápis do registra fyzických osôb v športe na základe zákona O športe. (Čísla zákonov a paragrafov nie sú teraz podstatné, všetko sa dá nájsť v zákone).  Tu musíte splniť požadované podmienky a zručnosti.  V prvej etape štúdium na Fakulte telesnej výchovy a športu – trénerské vzdelávacie centrum a v druhej etape štúdium u Slovenského streleckého zväzu. V oboch prípadoch sa jedná o certifikované školenie končiace skúškou a u streleckého zväzu aj samostatnou záverečnou prácou. Štúdium obsahuje predmety ako biomechanika, fyziológia, anatómia, prvá pomoc, psychológia športu, výživa a stravovanie, právna legislatíva, pedagogika športu a pod.  Po splnení podmienok ste certifikovaný tréner alebo inštruktor 1-5 stupňa a ste zapísaný do registra, na základe ktorého môžete fakturovať a učiť danú problematiku v súlade s vašou kvalifikáciou. 

(Pri každom stupni sa podmienky získania trochu menia. Napr. 4-5 stupeň sa udeľuje po absolvovaní kompletného vysokoškolského štúdia.)

Takže stačí si teda zvoliť jednu z týchto ciest.

Inštruktor na požiadanie…

I keď sa môžete stať aj inštruktorom na požiadanie, teda takým, ktorý náhodou uvidí na strelnici trápiť sa kamaráta alebo niekoho, kamarátovho kamaráta a ponúknete sa, že mu danú problematiku ukážete a zasvätíte ho do tajomstiev streľby. Vypýtate si za to kávičku. (Teraz nebudem rozoberať či taktickej, športovej, obrannej, zážitkovej a pod.) Proste inštruktorom na skúšku alebo na požiadanie.

Kto je ale v skutočnosti inštruktor?

Ja, samozrejme, fandím všetkým a uznávam každého, kto je ochotný odovzdávať svoje skúsenosti laickému publiku a nasmerovať strelecké zručnosti tak, aby sa rozvíjali a udržiavali. Inštruktor sa však pozná podľa jeho výsledkov, teda zručností a myslenia jeho žiakov. A ja mám dnes pocit, že sa tu niekde stala chyba.

Cieľom by malo byť vychovať sebavedomého adepta, ktorý síce plne rozumie manipulácii a bezpečnosti, ale zároveň si vyvinie svoj vlastný osobitý prístup a štýl. Tak ako sme všetci absolvovali autoškolu, ale každý z nás pri šoférovaní používa iné prístupy, dynamiku, psychickú pohodu a techniku jazdy.  Inštruktor by tomu mal napomáhať a nabádať svojho zverenca, aby to tak bolo aj pri streľbe a nie negatívne porovnávať, kritizovať či zosmiešňovať rôzne iné strelecké systémy alebo iných inštruktorov.

Lebo tu sa potom jedná o konkurenčný boj a nie o výuku.

Výsledkom takéhoto správania „malosti“ inštruktora je adept zatrpknutý na všetko iné, než to s čím sa stretol na svojom tréningu on alebo čo mu odporúčal či prezentoval jeho inštruktor. Potom sa nedivme tomu, že v rôznych diskusných skupinách sa takýto ľudia vyjadrujú k problematike „fundovane“ lebo to majú z prvej ruky a kritizujú alebo presadzujú dogmy odtrhnuté z kontextu a negatívne napádajú iné strelecké systémy alebo strelcov, prípadne inštruktorov, ktorí sú ďaleko nad úroveň diskutujúcich.

Inštruktor by mal chcieť, aby jeho žiak vyrástol čo najviac a je jasné, že jeden človek, čo by bol aj najlepším vzorom, nie je schopný odovzdať úplne všetko a z rôznych hľadísk. A ak chápe, že len skúsenosť a zrelosť strelca dokáže absorbovať dobré postupy alebo vylúčiť tie zlé, mal by nabádať všetkých svojich zverencov, aby skúsili aj iných inštruktorov alebo iné strelecké systémy a postupy a zaradili do svojich zručností to, čo vyhodnotili ako pozitívne. Rozhodne to streleckého adepta obohatí a rozšíri jeho poznanie, že aj keď sa dvaja venujú rovnakej problematike, v tomto prípade streľbe, môže každý z nich kráčať inou cestou a dosahovať rovnaké alebo porovnateľné  výsledky.

Zároveň každý z inštruktorov by si mal uvedomiť princíp času. V streľbe poznám množstvo inštruktorov, pre ktorých to je hlavná priorita. Teda vystreliť za čo najkratší čas alebo dokončiť strelecké cvičenie čo najlepšie, ale za čo najkratší čas. Ale pri výcviku paradoxne idú opačnou cestou. Teda majú množstvo kurzov alebo výcvikových lekcií, kde vždy naučia jeden detail, jeden špecifický postup.

Prečo?

Odpoveď je jednoduchá, pri výcviku používajú obchodný princíp „dojnej kravy“. 

A ten iste poznáte. To je princíp, kedy za málo muziky sa veľa platí a ak nie veľa, tak často. Je škoda, že daný inštruktor nechápe základnú poučku vzdelávania. Teda, že on môže na cestu nasmerovať, dať dobré základy, ale všetko ostatné sa získa skúsenosťami a tým, že na niektoré veci musia ľudia dorásť. A že jeho prvoradou úlohou je naučiť ľudí ako sa strelectvo majú učiť a k nemu pristupovať. Každý systém by mal mať začiatok a dosiahnuteľný merateľný a hodnotový koniec. Nemusí to byť koniec úplný, ale aspoň nejakej ucelenej etapy systému.  Adept by mal následne mať čas zhodnotiť svoje zručností a porovnať to s jeho potrebami pre prax, prípadne  to prepojiť na iné odvetvia ako boj z blízka, športovú streľbu a pod.

Na základe osobnej skúsenosti sa adept rozhodne ako bude ďalej pokračovať. Inštruktor by mu mal byť mentorom, ktorý v súlade so zvolenou cestou koučuje svojho zverenca. A k tomu jednoznačne patrí aj odporučenie na získanie iných zručnosti u iných inštruktorov, ktorý sa danej problematike venujú vo väčšej miere alebo majú na ňu iný nadhľad.

Ale ako to inštruktor môže urobiť, keď sa v podstate po dosiahnutí svojho cieľa – stať sa streleckým inštruktorom, sa vôbec ďalej nevzdeláva?

A teraz nemyslím, že si niekto pozrie pár videí alebo prečíta nejaký názor na inú problematiku. V súčasnej dobe je prístup väčšiny inštruktorov v presadzovaní jedine svojho systému a svojho názoru a odrádzanie od iných pohľadov alebo názorov na danú problematiku. Takže žiadny progres u seba a ani u jeho zverencov.

Týmto prístupom celá strelecká komunita smeruje k stagnácii a, samozrejme, k deleniu sa na jednotlivé voči sebe nevraživé skupiny zastávajúce rôzne strany problematiky. Stačí sa pozrieť na rôzne strelecké skupiny  združujúce jednotlivé názorové smerovanie. Kde nájdete kopec výsmešných až arogantných komentárov od tzv. mienkotvorných inštruktorov.  Miesto toho, aby sa stretli a dali spolu aspoň kávičku, užili si deň na strelnici v názorovo vyváženej diskusii, ukázali si svoje postupy, prípadne vysvetlili prečo zmenili svoj prístup k jednotlivým detailom techniky streľby, pohybu či taktike…

To ale bohužiaľ stojí a padá na egu.

Zhrniem to…

Ak sa ráno zobudíte a poviete si, že od dnes ste streleckým inštruktorom, zamyslite sa aj nad tým, akým streleckým inštruktorom chcete byť a hlavne kam chcete smerovať svojich streleckých žiakov.

Lebo to je dôležitejšie, ako to, že ste inštruktor. 

by Patrik Žitník