Som rád, že ste nezachraňovali mňa, inak by som isto neprežil!

prva pomoc v prirode 6

Prvá pomoc v prírode mimo nejakú blízku civilizáciu sa zdá ako jednoduchá a prirodzená vec. I keď štatistiky hovoria celkom jasne v neprospech prvej pomoci, nakoľko veľa ľudí o sebe tvrdí, že vie poskytnúť základnú prvú pomoc, ale len veľmi málo ľudí je ochotných tak urobiť.

Štatistický odhad tvorí asi päť percent ľudí, ktorí reálne rýchlu pomoc v prípade núdze aj podajú. A musím uznať, že sa ani nečudujem, prečo tomu tak je. Z našich inštruktorských skúseností, ktoré zažívam v poslednej dobe, keď simulujeme na kurzoch a teambuildingoch bežné poranenia alebo iné šokové stavy, prípadne podchladenie, je reakcia ľudí a realizácia takýchto poskytnutí prvej pomoci na veľmi biednej úrovni.

Pochopil som, že kopec ľudí by aj bolo ochotných pomôcť, ale nie sú si istí, tak sa radšej do toho nehrnú. A keď už musia, tak to spravidla v zmysle hesla: „Veď som to videl na videu alebo som o tom niekedy počul, to je tak a tak…“ Potom, samozrejme, zistia, že to, čo nakoniec sami v teréne zrealizovali pri poskytnutí prvej pomoci, je doslova úbohosť.

Môj záver pri vyhodnotení je skoro vždy rovnaký: „Som rád, že ste nezachraňovali mňa, inak by som isto neprežil!“

(foto: z prezentácie Viliam Dobias at TEDxBratislava 2013)

Samozrejme, ich odpoveďou je, že ak by to bolo v skutočnosti, tak to je úplne inak. Bohužiaľ, to nie je celkom pravda. A to hneď z troch hľadísk:

  1. Ste citovo angažovaný! Štatistiky jednoznačne ukazujú, že až v 78 % prípadoch, keď je nutné poskytnúť prvú pomoc v prírode, je poskytnutá známemu alebo veľmi blízkemu človeku. Vtedy na vás iste bude pôsobiť veľký stres a panika. V niektorých prípadoch potrebujú zdravotnícku pomoc viac príbuzní sami a nie to ešte, aby sa oni snažili pomáhať zranenému.
  2. Ste v nepriaznivých až kritických podmienkach! Je nutné si uvedomiť, že ak sa niečo stane v prírode mimo blízkej civilizácie, myslené tým v blízkosti nejakého obydlia alebo inej pomoci, tak sa to stane za nepriaznivých poveternostných podmienok alebo v strmých a neprístupných miestach. Prípadne v noci alebo počas hmly. Jednoducho v priestore a čase, kde je akákoľvek činnosť daným prostredím alebo viditeľnosťou obmedzená. Takže ste v strese a navyše ste v takom priestore, kde si možno sami budete musieť dávať pozor na to, aby sa vám nič nestalo.
  3. Ste na to sám a to veľmi dlhú dobu! Akákoľvek garancia príchodu záchranky alebo akejkoľvek pomoci je v danej situácii pre vás bezcenná. Prečo? No lebo ak ste niekde mimo v prírode, tak si musíte uvedomiť, že kým tam priletí vrtuľník so záchranármi (ak je, samozrejme, na to vhodné počasie) alebo kým k vám niekto vyšliape, prípadne vás nenájdu, lebo ste nepovedali, kade ste šli a teraz nemáte akýkoľvek signál, tak je garancia, že pomoc príde skoro – nanič! Všetko je na vás a musíte sa do toho pustiť či sa vám to páči alebo nie.

Takže si to zhrňme.

Povedzme, že niekomu blízkemu sa stal úraz a nemôže sa hýbať. Ste v strese, že sa to stalo a niečo musíte urobiť, ale neviete presne čo a ako. Zároveň ste v zlom počasí (silno prší) a je tma. Ste niekde mimo v lese. Najbližšie je od vás malá dedinka vzdialená zhruba 1,5 hodiny peším presunom. Takže môžete rátať, že pomoc príde najskôr za 1,5 hodiny. Pravdepodobne však príde neskôr.

Čo by ste robili VY?

Realizácia vychádza v podstate z pragmatického uvažovania:

  1. Bezpečnosť. Vašou prvoradou úlohou je zhodnotiť dané okolie a situáciu z hľadiska bezpečnosti. Či zotrvanie na danom mieste a poskytovanie prvej pomoci priamo tam neohrozí váš život a život zraneného. Ak by odpoveď bola ÁNO, v takom prípade je nutné sa najprv premiestniť do bezpečnejšieho miesta a tam pokračovať.
  2. Analýza. Mysli, rozmýšľaj! Skôr než začneš niečo robiť a poskytovať nejakú prvú pomoc, je nutné zhodnotiť a vyhodnotiť stav zraneného. Začať s ním komunikovať a podľa jeho reakcií následne realizovať prvú pomoc.
  3. Činnosť. Poskytnutie prvej pomoci. Prvú pomoc poskytujete podľa vašich možností. Netreba si lámať hlavu nad tým, či niečo máte v príručnej lekárničke alebo nie. Všetko sa dá zaimprovizovať a nahradiť. Samozrejme, s cieľom záchrany života. Uvedomte si, že ste jediný, kto v danej situácii môže pomôcť, takže či viete alebo neviete ako, je to len vaša zodpovednosť. Ak nič neurobíte, stav sa iste zhorší. Ak urobíte aspoň niečo, pomôžete ako tak.
  4. Ambulancia. Transport alebo čakanie na transport do nemocnice. Ak poskytnete prvú pomoc, ešte nekončíte. Musíte sa postarať o to, aby sa zranený dostal do nemocnice. A tak sa mu venujete až do príchodu záchranárov alebo kým ho nejako neodtransportujete k inej pomoci.

Priateľská pomoc je preto niečo, s čím by sme mali stále počítať. Nebudete ju realizovať pre niekoho neznámeho, ale pre svojich blízkych a priateľov. Myslite na to! Jeden z dvoch ľudí, ktorí sa zrania vo vašom okolí, bude vaša blízka osoba alebo vaše dieťa. A keďže všetci ostatní patria medzi tých 95 %, ktorí sa nebudú chcieť angažovať, je to len na vás!

A aký je pohľad z druhej strany, slovami nášho kolegu inštruktora: „Čo je mne osobne platné, že ja viem poskytnúť prvú pomoc? Keď sa stane niečo mne, kto mi poskytne rovnako účinnú prvú pomoc?“

Všetky tieto zásady a princípy patria do obsahu nášho kurzu Praktická prvá pomoc v prírode (dvojdňový kurz).  Ak chceš vedieť viac klikni na tlačítko!

autor: Ing. Patrik Žitník

Ako na efektívny a zmysluplný tréning na obranu so zbraňou?

Aj o tom je podobrobný manuál, ktorý som sľúbil napísať na základe svojich dlhoročných skúseností pre našich absolventov streleckých alebo bezpečnostných kurzov a mojich  kamarátov.

   Kliknite na tlačitko a dozviete sa viac!