Orientácia v teréne bez mapy a buzoly

(Text sa primárne venuje stredoeurópskym podmienkam, niektoré popísané postupy alebo metódy budú platiť v iných lokalitách s obmenami.)

Odhliadnuc od všetkých teoretických a praktických možností pre potreby orientácie, ktoré je možné vykonať pomocou technických prostriedkov známych a používaných v dnešnej „modernej“ dobe, je potrebné si uvedomiť, že pre praktickú stránku veci vám stačí ovládať jednoduché základy. Tieto základy vám postačia na to, aby ste si vedeli pomôcť v akejkoľvek situácii a hlavne sa vedeli v spojitosti s orientáciou správne rozhodnúť.

Orientácia nám slúži hlavne na zisťovanie svetových strán a určovanie vlastného, prípadne cieľového bodu. Je veľmi dôležité pochopiť, že ak nevieme určiť v teréne a potom následne na mape svoje miesto, kde sa nachádzame, nikdy neprídete správne a efektívne na koncový bod, aj keby sme ho bezpečne poznali.

Preto by sme sa mali vedieť spôsob činnosti pri orientácii. Všeobecne panuje názor, že to je ťažké a zložité. Pravdou je opak. V podstate sa jedná o jednoduché princípy, zásady a postupnosti. Ak ich viete dodržať, nie je problém vždy presne vedieť, kde sa nachádzate, kde je aká svetová strana a ako sa niekam dostanete, odhliadnuc od skutočnosti, či ste niekde už pred tým boli alebo nie.

Prežitie v skupine alebo budovanie komunity

Všetky technické prostriedky nám uľahčujú postup a urýchľujú ho. Je ale mylné si myslieť, že s technickými prostriedkami vyriešite každú situáciu, ak neviete urobiť orientáciu bez technických prostriedkov alebo neviete vybrať správnu trasu presunu. Technika vám okrem svetových strán určí presne miesto, kde sa nachádzate, aby ste na jeho základe mohli stavať, teda pohybovať sa správnym smerom. Ďalej vám poskytne údaje o tom, koľko KM vás čaká do cieľového bodu a, samozrejme, môžete vedieť také detaily, ako je rýchlosť pochodu, nadmorská výška jednotlivých bodov, aktuálna nadmorská výška a podobne.

V zásade sú to však údaje, bez ktorých sa obídete. Zároveň si treba uvedomiť, že všetky GPS a iné technické pomôcky zamerané na orientáciu pracujú na približne rovnakom princípe, a to cez družice. V prípade kolapsu je veľmi naivné sa na ne spoliehať. Nikdy totiž neviete, či to bude fungovať. Druhou stránkou veci je, že musíte mať po ruke vždy nejaký zdroj v podobe bateriek, ktoré asi veľmi ťažko budete za danej situácie zháňať.

Pre podmienky prežitia je základom hrubé určovanie svetových strán a smeru pochodu. Teda, ak máte isť na sever k nejakej komunikácii alebo rieke a viete, že tam je, je jedno, či idete presne na sever alebo severne +- 5 stupňov. Postup pri orientácii je nasledovný:

• Nájsť si vyvýšené odkryté (nezarastené) miesto na okolí a dostať sa na vrchol.
• Zistiť, kde sa nachádza na oblohe Slnko.
• Podľa Slnka určiť svetové strany.

Svetové strany podľa slnka budeme určovať pomocou troch – štyroch paličiek vysokých cca. 20 cm.

V podstate si vytvoríme improvizované slnečné hodiny. Potrebujete na to len trochu času a relatívne vodorovnú plochu. Postup je jednoduchý. Do stredu danej vodorovnej plochy zabodneme jednu pomocnú paličku, od ktorej stále budeme merať tieň (jeho výšku a vzdialenosť od danej paličky). Hneď na začiatku si pozrieme tieň, ktorý nám vrhá táto palička a vrchol tieňa tejto paličky si označíme prvým bodom (ďalšia palička, kamienok a pod.). Daný bod si v duchu nazveme bodom Z (ako západ, keďže sa slnko pohybuje počas dňa z východu na západ a tak jeho tieň sa pohybuje zo západu na východ). Počkáme zhruba cca. 15-20 min. (tieň sa dostatočne presunie) a zasa poznačíme vrchol tieňa našej paličky. Tento vrchol tieňa si poznačíme kamienkom alebo inou paličkou a nazveme ho bodom V.

Takto máme poznačené dva body, medzi ktorými za uplynulý čas nastal posun. Keď ich spojíme pomyselnou priamkou (v teréne si ju môžeme nakresliť priamo do zeme), vzniká priamka, ktorá smeruje zo západu na východ. Čím bude precíznejšie poznačenie tieňa a čím presnejšia bude vodorovná plocha, tým viac bude naše meranie presnejšie (odchýlka +- 5-10 stupňov je v správnej tolerancii). Kolmica na ňu nám dáva určenie smeru na sever a juh. V prípade, že do priesečníka týchto priamok zabodneme pomocnú paličku, môžeme z tieňa, ktorý vytvorí táto palička, odčítať aktuálny čas s toleranciou +-20 minút. S tým, že tieň sa nám bude zobrazovať v severnej časti merania (severnej pologule) a bude sa pohybovať zo západu na východ. Pričom ráno bude tieň na západe a večer na východe.

Rozdelením priestoru medzi západom a východom v severnej časti na 12 rovnakých častí, získame slnečné hodiny, kde vrhajúci tieň presne na sever nám bude ukazovať 12. alebo 13. hodinu podľa ročnej doby a posunu času. V letnom čase 13. a v zimnom 12. hodinu. Slnko sa v danom čase teda bude nachádzať presne na juhu. Vrhajúci tieň presne na západ nám určuje čas 6 alebo 7 hodinu rannú (Slnko bude presne na východe) a tieň smerujúci na presný východ nám určuje čas 18. alebo 19. hodinu večernú (Slnko sa nachádza presne na západe). Z tohto sa dá následne vychádzať pri určovaní svetových strán pomocou hodiniek, kde podľa času vieme určiť približne polohu Slnka na oblohe a následne svetové strany.

Survival – prežitie – sebazáchova

Samozrejme, všetci môžeme namietať, že Slnko nie je stále na oblohe výrazné a v prípade, že je zamračené, je určenie jeho polohy alebo určenie tieňa problematické. Áno, je to pravda. I keď dostatočne trénovaný človek dokáže vždy určiť svetové strany. Buď sa orientuje pomocou času a polohy nevýrazného svitu Slnka na oblohe alebo pomocou prírodných úkazov, na ktoré sa však netreba veľmi spoliehať, lebo niekedy do toho zasahujú miestne špecifiká, ktoré potláčajú alebo naopak vyvracajú niektoré z nich.  Samozrejme, za ideálnych podmienok sa dá podľa nich bezpečne orientovať.

Ak máte mapu alebo náčrtok terénu s určením svetových strán (na mape je orientácia na svetové strany samozrejmosťou), otočíte mapu, náčrtok podľa toho v smere zistenej svetovej strany, ktorá nás zaujíma. V teréne hľadáte v smere svetových strán výrazné body, ktoré prenášate na mapu alebo náčrtok a spájate ich pomyselnými priamkami smerom k sebe. Na vašom mieste sa tieto pomyselné priamky, ktoré takto prechádzajú vyhliadnutými bodmi v teréne a určenými v mape alebo náčrtku pretínajú, a tým pádom v mieste priesečníka všetkých bodov sa nachádza vaše miesto.

Viete, čo si máte minimálne zobrať so sebou do batohu, ak sa niekde chystáte?

V prípade, že vieme, kde je naše miesto a vieme, kde sa máme alebo chceme dostať, máme možnosť sa držať buď svetovej strany a ísť stále v jej smere alebo si v okolí v smere postupu, ak je to možné, vyhliadneme výrazné body a presúvame sa po schodnom teréne k nim. V realite to vyzerá tak, že sa zdanlivo pohybujeme od bodu k bodu rôznym smerom, ale v konečnom dôsledku prídeme do konečného bodu – cieľa. Ja osobne odporúčam jednoduchú metódu na orientáciu v teréne.

Vždy, keď sa dostanete do takejto situácie si predstavte biely čistý papier orientovaný v súlade so svetovými stranami a v jeho strede si určte pomyselný bod, v ktorom si poviete, že sa v ňom práve nachádzate. V prípade, že sa pohybujete akýmkoľvek smerom, vždy si kreslite pomyselnú čiaru svojho pohybu daným smerom. Zároveň myslite na čas, aby ste vedeli odhadnúť alebo určiť, ako dlho ste sa daným smerom pohybovali. Jednoduchým prepočtom, kde predpokladáte, že prejdete za 1 hodinu 4 km v teréne s výstrojom a ťažším batohom, môžete vedieť celkom presne, kde sa nachádzate oproti začiatočnému bodu, z ktorého ste vyšli a akú vzdialenosť ste prešli. Samozrejme, to chce trocha cviku. Nič nebude fungovať automaticky.

Ale ak si každý deň uvedomíte aspoň raz na akú svetovú stranu sa pozeráte alebo idete a využijete na to len vedomosť o čase a polohe Slnka v danom čase, verte mi, že po mesiaci takéhoto jednoduchého uvedomovania si nebudete mať nikdy problém do niekoľkých sekúnd určiť správne svetové strany, kdekoľvek sa budete vonku v teréne nachádzať.

Tento text je len krátka časť z obsahu nášho video kurzu Praktická orientácia v prírode.  Ak chceš vedieť viac, klikni na tlačítko!

Článok bol publikovaný v časopise ZEM a VEK  (článok 10 z 15)

autor: Ing. Patrik Žitník