Ako sa pripraviť na kolaps?

Ja viem, pesimistické reči o kolapse spoločnosti, krachu ekonomiky alebo ďalšej svetovej vojne počúvame čoraz častejšie a spravidla nás to znervózňuje. Aj ja si občas pomyslím o človeku, ktorý o tom hovorí s očami široko otvorenými, svoje.  To ale neznamená, že občas nezauvažujem v podobných intenciách. Hlavne po tom všetkom, ako si až príliš bolestne uvedomím, čo sa okolo nás doma alebo v zahraničí deje. Nepodlieham panike, ale stále mám na pamäti to, že kolaps v podobe rôznych prírodných živlov, svetových alebo lokálnych vojen, ekonomických a politických machinácii mocných, sa v histórii ľudstva s prestávkami opakuje od vzniku našej civilizácie pravidelne.

Z odborného hľadiska kolaps delíme na čiastočný, kedy sa jedná o kolaps jednej oblasti alebo o časovo krátku obmedzenú dobu, povedzme 6 mesiacov, kým sa situácia neupraví do normálu. Potom poznáme aj celkový kolaps, kedy sa situácia vo všetkých sférach vymkne spod kontroly, štát a právo prestane plniť svoju funkciu v dlhodobom časovom pásme, bez možnosti rýchlej obnovy do normálu.

Survival – prežitie – sebazáchova

Nech sa stane čokoľvek, mali by sme mať aspoň akú takú predstavu, čo sa bude diať a hlavne, ako to budeme riešiť. Byť pripravený ešte neznamená byť paranoický. Často krát je neskoro hľadať odpovede a riešenia, ak na to nie je dostatok času a zlyháva všetko okolo vás.

Čakať pomoc od okolia alebo štátu je veľký omyl, ktorý sa môže pre vás ukázať v danej chvíli ako osudový. Bývalé mobilizačné plány, kedy sme mohli počítať so skladmi plnými potravín, paliva, vody, oblečenia, funkčnej techniky, zdravotníckych potrieb sú minulosťou. V dnešnej konzumnej  demokracii, kde sa všetko prepočítava na zisk a peniaze, je dlhodobé skladovanie nerentabilné. Hlavne ak si zoberieme hospodárenie štátnych organov, ktoré večne nemajú financie. Všetky mobilizačné záležitosti sa preto riešia poväčšine zmluvou o budúcej zmluve. Čo v praxi znamená, že určené podnikateľské subjekty by to mali mať a v prípade potreby zabezpečiť, ale keďže z toho nemajú žiadny zisk, nevedia, kedy to bude niekto potrebovať a nevyplývajú im nejaké špecifické povinnosti, určite sa tým nejako vážne nezaoberajú.

Skúste si teda predstaviť, čo by ste robili vy, ak by došlo k nejakému – akémukoľvek kolapsu. Ak to urobíte, mali by ste si odpovedať na tieto základné otázky:

1. Ako si zabezpečíte potraviny, vodu (tekutiny), útočisko, bezpečie, energiu?
2. O koľko osôb sa musíte postarať?
3. Je to len na vás alebo do toho zapojíte aj nejakých iných ľudí či vytvoríte malú komunitu, ktorá bude samostatná, izolovaná a bude spoločne riešiť všetky problémy?
4. Sú vaše vedomosti a zručnosti postačujúce na to, aby ste niečo podobné zvládli, ak nebudete mať prístup k iným zdrojom odborných informácií?
5. Aký je váš zdravotný stav? Obídete sa dlhodobo bez špecializovanej lekárskej pomoci? Nepotrebujete základnú zásobu liekov?
6. Ráta váš plán s tým, ako riešiť takúto situáciu s vašou fyzickou kondíciou a kondíciou osôb, ktoré do plánu zahrniete?

Musíte rozmýšľať s cieľom nájsť čo najjednoduchšie a priame riešenia. V situácii, ktorá by nastala, budú fungovať len jednoduché veci a postupy, ktoré budú závisieť len na vás a môžete ich svojim konaním ovplyvniť.

Kolaps, katastrofa a psychologické zákonitosti

V prípade akýchkoľvek kolapsov strach, pesimizmus, davová psychóza bude mať veľký vplyv na všetkých naokolo. Samovraždy či psychická odovzdanosť budú na dennom poriadku, rabovanie a boj o kúsok jedla a majetok bude bežným úkazom. Zákony nebudú mať žiadnu hodnotu a platiť bude zákon silnejšieho. Ozbrojené zložky (armáda a polícia), ktoré by tomu mali zamedziť a vniesť aspoň trocha poriadku do vzniknutej situácie, budú plniť dôležitejšie úlohy, strážiť dôležitejších ľudí a strategické objekty. Na zabezpečenie stredne veľkého mesta s vyhláseným stanným právom potrebujete minimálne 500 ozbrojencov, aby ste v ňom udržali poriadok. Takže keď si to spočítate, pri súčasných počtoch ozbrojených zborov, na udržanie poriadku vo všetkých mestách nebude dostatok ľudí, techniky, prostriedkov, a tak sa budú udržiavať len niektoré a vidiek, bohužiaľ, bude odkázaný sám na seba.

Zásoba potravín (aspoň na mesiac) by mala byť z ľahko skladovateľných, dlhodobo konzumovateľných potravín. Zároveň by mali zabezpečovať komplexnú škálu výživných látok. Zloženie potravín by malo byť rôznorodé a nenáročné na prípravu. Potraviny na vidieku budú oveľa dostupnejšie ako v mestách a reprodukcia potravín z dlhodobého hľadiska je na vidieku oveľa ľahšia.

Pitná voda nemusí byť dostupná, preto myslite na rôzne zdroje odkiaľ ju budete brať. Je dobré mať prostriedky na čistenie vody. Rôzne chemikálie sú bežne používané a dostupné. Tiež špecializované prenosné filtre na vodu, dnes už nájdete bežne v predaji pre outdoor aktivity. Tak môžete piť napríklad dažďovú vodu alebo vodu z blízkeho potoka. Samozrejme, po jej úprave a prevarení. Voda v mestách bude oveľa väčší problém ako na vidieku.

Bez energie a sieti prídeme o teplo, svetlo, nebudú fungovať bežné prostriedky na varenie, komunikáciu, nedostaneme sa k našim úsporám uloženým v bankách.  Z tohto dôvodu ak aj neobmedzíte z preventívneho hľadiska svoju závislosť na energiách, určite majte zásobu hotovosti doma pre všetky prípady, nejaký varič na iné palivo (vhodne sú variče na plyn v prenosných fľašiach, kde jedna veľká fľaša výdrží pri rozumnom používaní až 2 mesiace) a dobré vybavenie na zabezpečenie tepla ako oblečenie a spacie vaky. Pre zabezpečenie svetla majte doma malé množstvo sviečok.

Orientácia v teréne bez mapy a buzoly

Útočisko je veľmi dôležité. To bude mať vplyv na našu bezpečnosť. Závisí od lokality v akej sa nachádzate alebo v akej si ho zvolíte. Malo by mať možnosť poskytovať zdroje na doplnenie zásob, relatívny komfort, ochranu pred vonkajšími vplyvmi (myslené násilím), niekoľko samostatných únikových trás, dostatočný výhľad do okolia.

Komunita je veľmi dôležitá, má väčšiu šancu na prežitie. Vždy je výhodnejšie spojiť sa s niekoľkými podobne zmýšľajúcimi osobami, na ktoré sa viete spoľahnúť. V ideálnom prípade sa snažte mať vždy vo svojej komunite zastúpenie rôznych potrebných profesií (napr. lekár, vojak, obrábač kovov, odborník na pestovanie plodín), ktoré vám zabezpečia relatívne zmysluplné riešenie problémov, s ktorými sa stretnete.

Vedomosti sú jedným z najzákladnejších potrieb, ktoré sa vám nebudú dostávať, práve vtedy, keď ich budete potrebovať. Nik nevie všetko, a preto základná odborná literatúra vo forme kníh na rôzne potrebné oblasti by nemala chýbať vo vašej knižnici. Platí pravidlo, že čím viac viete, tým menej materiálu alebo prostriedkov potrebujete. Ak niečo nemáte, k vyriešeniu svojho problému môžete využiť niečo iné, prípadne si to vyrobiť. Vzdelávajte sa v oblastiach, o ktorých si myslíte, že sa vám zídu.

Veľmi dôležitá je vaša psychika, ktorá bude mať výrazný vplyv na všetko, čo budete robiť v danej situácii. Vedomosti a zručnosti, ktoré máte, vám dodajú potrebnú sebadôveru a iný pohľad na riešenie krízy. Aspoň v obrysoch zostavený plán na prípadný kolaps, materiálne vybavenie, ktoré máte po ruke v prípade potreby, základný prvotný postup, ktorý ste prebrali s najbližšími vám určite uľahčia rozhodovanie v prípade akejkoľvek nepredvídateľnej krízovej udalosti alebo samotného kolapsu. Vedomie, že ste na tom o trochu lepšie ako vaše okolie, vám dodá silu prečkať to najhoršie.

Netreba podceňovať ani fyzickú kondíciu. Mali by ste si uvedomiť, že pri akýchkoľvek hraničných situáciách sa na slabých ľudí neberie ohľad a všetko sa podriaďuje cieľu a väčšine. Preto okrem plánu na prežitie kolapsu, potrebného materiálu, relatívne bezpečného útočiska, by ste mali mať predovšetkým vedomosti a zručnosti potrebné k prežitiu. Ovládanie zbrane, základná sebaobrana, štandardná fyzická kondícia je priam nutnosťou.

Kurzy, kde sa môžete zdokonaliť v zručnostiach prežitia nájdete v našej ponuke. Je len na vás či to skúsite a naučíte sa niečo potrebné, čo vám môže vždy pomôcť.  Ak chceš vedieť viac, klikni na tlačítko!

Článok bol publikovaný v časopise ZEM a VEK  (článok  2 z 15)

autor: Ing. Patrik Žitník