Trendy výcviku

armadny výcvik, vojenský výcvik armytraining blog

 Jedna z najčastejšie opakovaných otázok dobrého armádneho inštruktora je:

„Som schopný pripraviť týchto vojakov na to, čo ich tam v skutočnosti čaká?“

A jeho najtajnejšia odpoveď na túto otázku znie : „Nie.“

 „Teda čo môžem pre nich urobiť?“

 „Ukázať im, čo ich tam vlastne čaká.“

Aj napriek moderným zbraňovým systémom, precíznemu prieskumu s cieľom spoznať priestor nasadenia, všestrannej spravodajskej činnosti v danom priestore, moderným výcvikovým metódam a so všetkými logistickými možnosťami to aj tak  je úloha nad jeho sily. Nie preto, že by nevyužil všetky dostupné a zaručené metódy výcviku, ale preto, že výcvik je len výcvik a reálna situácia vplýva hlavne na psychiku vojaka celkom inak. Deje sa to i napriek drillu a špecializovanému či špeciálnemu výcviku jednotlivcov alebo celých jednotiek. Vyriešiť tento problém snáď pomôžu nové výcvikové metódy a výcvikové centrá nového typu, ktoré sa snažia priblížiť výcvik čo najreálnejším podmienkam za pomoci nových technológií.

Výcvik jednotiek sa od posledných veľkých konfliktov značne posunul. Tak, ako sa menil cieľ a prostredie konfliktov, podmienky vojaka pôsobiaceho v danom konflikte, tak sa menil a prispôsoboval výcvik. Z otvoreného konfliktu jasne charakterizujúce konfliktné strany sa stal konflikt neprehľadný, kedy často krát nie je možné rozlíšiť bojovníkov jednej z bojujúcich strán od civilistov. Priame bojové situácie sa stali málo efektívnymi, lebo neexistuje línia jasne oddeľujúca bojujúcich vojakov, ale bojuje sa všade. Hlavne v sektore, kde sa nachádzajú civilisti. Pravidelné armády, ktoré majú pod kontrolou tento priestor si nemôžu vybrať bojisko, to si spravidla vyberá ich protivník. Nedá sa naplánovať dopredu účinná taktika, všetko musí byť vopred nacvičené a prispôsobovať sa vzniknutej situácii. Operácie a bojové stretnutia sa presunuli z otvoreného prostredia do veľkých miest obývaných civilným obyvateľstvom. A to má dopad na použitie sily, taktiky a bojových prostriedkov.

Veľký vplyv na výcvik mal rozvoj zbraňových systémov, technických podporných prostriedkov alebo prieskumných  prostriedkov. Dnešný vojak má k dispozícii nielen celú škálu nových a účinnejších zbraní, špeciálne strelivo, maskovanie najnovšej generácie, modernú balistickú ochranu, šifrované špecializované spojenie, silnú logistiku ale aj množstvo poradcov, spravodajské informácie staré len niekoľko minút či sekúnd, silnú palebnú podporu, možnosť okamžitého opustenia bojiska alebo okamžitej podpory. To všetko spolu umožňuje nové riešenie vzniknutých taktických situácií a dosiahnutie podstatne razantnejšieho účinku jeho pôsobenia v boji. Dnešný moderný výcvik zahŕňa v sebe všetky tieto atribúty a nezameriava sa len na zvládnutie týchto všetkých možností, ktoré má vojak priamo na bojisku k dispozícii, ale aj na  výchovu jednotlivých vojakov pre vlastné správne rozhodnutia v bojovej činnosti.

Posun nastal teda v troch základných rovinách. V prvej, materiálno-podpornej. Teda možnosťou využitia všetkých maximálne dostupných prostriedkov a informácií v potrebnej chvíli. A druhej, rozhodovacej, kedy úloha veliteľa je mierne povedané posunutá do úzadia a ten už nerozhoduje o každom detaile postupu a činnosti samotného jednotlivca v boji, ale rieši len  zásadné otázky týkajúce sa postupu a priestoru.

Treťou rozhodujúcou rovinou je posun úloh kladených na jeho činnosť. Všetky konvencie, humanitné a vojnové právo, zmena charakteru vojenskej operácie na operácie mierotvorné, to všetko vyžaduje učiť vojaka novým metódam a postupom, ktoré musí dodržiavať aby „mierotvorná“ operácia moderného typu bola úspešná a v súlade s potrebnými normami. Už to nie je len o ničení ale hlavne o taktizovaní. Už to nie je o boji ale o ochrane, nie sú to len vojenské činnosti, ale poväčšine policajné a záchranárske.

Mohli by sme nepriamo hovoriť aj o štvrtej rovine, ktorá následne s týmito troma zasahuje významne do výcviku vojaka. A to o psychickej rovine. I napriek pokroku oproti minulosti, aj v tejto oblasti sa venuje menšia pozornosť tomuto atribútu akoby sa mala. Musíme si uvedomiť, že najcennejšou „surovinou“ v boji je živý vycvičený vojak. Potom nám z tohto uvedomenia vyplýva rovnica jeho psychickej miery použitia v rámci jeho nasadenia alebo misie v ohrozenej (bojovej) oblasti. V minulosti to bolo nasadenie podľa pôsobenia jednotky a následných strát jednotky ale spravidla 1 rok, neskôr sa prešlo na 6 mesačné pôsobenie a v súčasnosti sa táto doba skrátila na menej ako 3 mesiace. Samozrejme, všetko vyplýva z charakteru plnenia úloh a miery hodnotenia bojového priestoru. Preto by sa väčšia pozornosť mala zamerať na regeneráciu duševných a fyzických síl vojakov po bezprostrednom návrate z operácie.

Toto všetko je nutné naučiť vojakov za krátky čas. Na dostatočnej kvalitatívnej úrovni hlavne praktického využitia. Keď predtým stačilo na zvládnutie všetkých potrebných činností podľa jednotlivých zaradení jednotiek niekoľko mesiacov, dnes hovoríme o rokoch. Samozrejme, hovoríme o všestrannom a efektívnom procese výcviku.

Výcvik sa vykonáva na rôznych stupňoch velenia. Od najzákladnejšieho výcviku jednotlivca až po výcvik v celých skupinách alebo zväzkoch s prepojením na komplexné zabezpečenie a s potrebnou podporou leteckými zložkami a zložkami nadriadeného stupňa. Od výcviku zručnosti v materiálovom použití technických bojových prostriedkov až po výcvik veliteľských analytických schopností jednotlivcov a štábov v simulovaných operáciách.

Vysoké nároky, ktoré jasne poukazujú na potreby výcviku, zásadne ovplyvňujú jeho priebeh, plánovanie a vykonávanie. Vznikli rôzne výcvikové centrá, ktoré vo svojich začiatkoch školili len jednotky na špeciálne úlohy alebo na zručnosti potrebné pre použitie nových technických pomocných systémov. Delili sa spravidla na centrá, kde sa školili veliteľské kádre a centrá pre výcvik jednotiek. Do tejto kategórie patrili aj centrá, ktoré pripravovali jednotky na plnenie rôznych úloh v misiách v rôznych častiach sveta podľa špecifík tej ktorej misie.

V súčasnosti sa prechádza na nový druh experimentálnych výcvikových centier, ktoré majú za úlohu pripraviť celé jednotky komplexne na boj a zároveň na konci ich prípravy sa vykoná pravidelná previerka ich stupňa bojovej všestrannej vycvičenosti na moderných mierotvorných operáciách.

V minulosti sa vykonával výcvik po jednotlivých skupinách, jednotkách podľa svojho zamerania a samostatný výcvik štábov v simulačných centrách bez praktickej realizácie jednotkami. V súčasnosti sa realizuje komplexný výcvik celej jednotky alebo zoskupení jednotiek do vyčleneného bojového celku ako keby v reálne prebiehajúcej operácii s celkovým plánovaním, nasadením a odchodom z ohrozenej, respektíve bojovej zóny. Takýto výcvik sa vykonáva v rôznych priestoroch na mapách za pomoci simulačných technológií.

S reálnym nasadením jednotiek, po vopred naplánovanej operácii vlastným štábom, niekde vo výcvikovom priestore, niekedy aj vo viacerých výcvikových priestoroch vzdialených od seba stovky kilometrov. Takýto výcvik spravidla trvá tri týždne až jeden mesiac. Do výcviku sa aktívne zapája opozičná jednotka, ktorá vykonáva činnosť protivníka. Niekedy vykonáva dokonca činnosť nie len vojakov protivníka ale aj civilistov, protestujúceho davu, ranených civilistov po samovražedných útokoch, vždy podľa toho, čo sledujú úlohy výcvikovej operácie.

Previerka samotnej jednotky na takomto cvičení trvá jeden týždeň, spravidla sa jedná o posledný výcvikový týždeň.  Používajú sa najmodernejšie technológie v rámci simulácie rôznych situácií a vyhodnotenia účinnosti rozhodnutí, paľby a pod. Jednotky reálne vo výcvikovom priestore plnia nariadenia štábov a vykonávajú bojové činnosti so zbraňami, na ktorých sú pripevnené značkovače. Takíto značkovací a vyhodnocovaní systém zásahu je aj na bojovej alebo podpornej technike, ktorá sa používa v operácii. Okamžitým prenosom dát pohybu alebo zásahu jednotlivca alebo vozidla z akéhokoľvek bodu z daného výcvikového priestoru majú veliace štáby okamžitý prehľad o situácii a priebehu operácie. Údaje o vlastných stratách alebo o pohybe protivníka zreálnia prebiehajúce výcvikové operácie a zabezpečia dynamiku výcviku. Pričom dynamika je jedným z faktorov, ktorý robí výcvik reálnejším. Všetky čiastkové a nosné situácie sú natáčané na kameru a spolu s ostatnými dátami v reálnom čase sa prenášajú na štáb a k rozhodcom, respektíve k výcvikovým inštruktorom. Z týchto všetkých údajov sa  robí rozbor, ktorý sa po skončení výcvikovej operácie so simuláciou sa vyhodnocuje a podrobne analyzuje. Na tomto rozbore je prítomný celý cvičiaci štáb, všetci velitelia, vrátane veliteľov opozičných jednotiek. Tomuto rozboru sa venuje veľká pozornosť a dôležitosť, prebieha po jednotlivých bodoch prebehnutej operácie a trvá niekedy aj viac ako jeden deň. Na základe neho sa robí súhrnná správa a hodnotenie cvičiacej jednotky, plány výcviku pre jednotky do budúcna a prijímajú sa opatrenia na zavedenie nového druhu výcviku podľa potreby.

Dnešné veľké a moderné armády používajú tento systém celkového zladenia bojového uskupenia v rôznych obmenách v pravidelných intervaloch pre danú jednotku. Teda to môžeme chápať ako pravidelne sa opakujúce cvičenia pre tie isté bojové celky a uskupenia alebo novovytvorené jednotky. V prípravnej fáze všetky odbornosti v jednotkách prejdú samostatným zdokonaľovacím výcvikom, udržiavacím výcvikom a následne absolvujú takýto výcvik v modernom výcvikovom centre.

Dnešný moderný výcvik sa zameriava hlavne na úlohy, ktoré sú nové a súvisia s modernými mierotvornými operáciami. Rieši také problémy ako napríklad začlenenie policajných činností do doterajších vojenských činností, konvoje, záchranárske práce, pyrotechnický prieskum a likvidovanie nástražných systémov, „civilizovaný“ boj v zastavanom priestore vo veľkom merítku, strelecké situácie v priestore s civilným obyvateľstvom. To všetko núti inštruktorov hľadať a používať iné nové princípy a zásady použiteľné pre vytvorenú výcvikovú situáciu. Zároveň bolo nutné vybudovať nové cvičiská pre vykonávanie moderného, zmysluplného, efektívneho a relatívne ekonomicky znesiteľného výcviku. Na týchto cvičiskách potom vojaci pri použití simulačných technológii môžu zvyšovať svoje vedomosti a zručnosti vo vedení priameho kontaktného boja alebo iných, pre nich potrebných, činností.

V posledných rokoch vyvstala potreba pre vybudovanie cvičísk pre boj v mestských podmienkach. Samotné NATO začalo realizáciu výstavby veľkého výcvikového komplexu pre boj v zastavanej oblasti, kde by sa mohli cvičiť (simulovať) veľké mierotvorné operácie s niekoľko tisíc vojakmi nasadenými priamo vo výcvikovej operácii s plným zabezpečením a technikou. Zároveň jednotlivé štáty si budujú svoje centrá výcviku pre vlastnú potrebu. Strediská výcviku ako Hohenfels v Nemecku, Fort Carson v Coloráde v USA, Sissonne v severnom Francúzku, stredisko Špeciálneho výcviku na Lešti na  Slovensku a mnohé iné sú príkladom toho, že dnes takýto výcvik našiel svoje opodstatnenie v moderných armádach a pre jeho realizáciu je nutné vybudovať cvičiská s novými možnosťami, technológiou a rozsahom. To, či sa osvedčí ich výstavba, ukáže budúcnosť. Už teraz je jasné, že mnohé nové prístupy a výcvikové metódy sú závislé na vybudovaní práve takýchto výcvikových centier a priestorov.

Budúcnosť  výcviku je  v zavedení a využívaní virtuálnej reality. Využitie 3D technológií v strelniciach, v leteckých alebo iných simulátoroch sa posúva do plného využitia pri plošnom vytvorení bojiska. Vytvorenie virtuálneho bojiska so všetkým, čo k tomu patrí vrátane osôb a dopravných prostriedkov umožňuje plnú simuláciu všetkých možností a situácií, ktoré sa môžu na bojisku vyskytnúť. Predstavivosť a reálnosť je jedným z ďalších faktorov priblíženiu k realite v rámci boja. A napomáha pripraviť vojakov na to, čo ich môže na bojisku stretnúť.

Samozrejme, 3D technológia, keďže je ešte len vo svojich začiatkoch, i napriek výraznému posunu v pred za posledné roky, ešte nie je na takej úrovni, aby mohla plne nahradiť praktický výcvik a ani by to nebolo dobré. Ale ako doplnok k praktickému výcviku je určite potrebná. I keď odporcovia tejto technológie ju často zatracujú a prirovnávajú ju k príliš drahým hrám na konzolách. Veľké armády i na priek tomu tento výcvik pomaly zaradzujú ako právoplatný a plnohodnotný výcvik pre svojich vojakov. Verím, že pri zdokonalení týchto technológií sa takýto výcvik uplatní u každej modernej armády.

Raz mi jeden starý bojový inštruktor  povedal: „Korením výcviku je bolesť. Keď urobíš chybu, musíš ju cítiť.“ S obľubou používal výcvikové strelivo, aby dokázal svojim zverencom, že sa zle kryjú alebo si vybrali nevhodný priestor na rozmýšľanie. Táto drsná pravda plne vystihuje akýkoľvek výcvik a prístup inštruktorov k akémukoľvek výcviku. Preto i napriek zavedeniu nových moderných výcvikových prostriedkov, metód a postupov nepredpokladám, že by sa moderné trendy vo výcviku nepridržiavali starých osvedčených princípov.

 

Vyšlo v časopise ATM v čísle 5/2010

Štítky: