Topánky po druhé: Materiál, ktorý ťa nezradí, je najlepším pomocníkom

V minulom článku sme sa zaoberali správnym výberom topánky s detailnejším zameraním sa na výber správnej podrážky či vhodnej výšky. Dnes nadväzujeme na tému rozširujeme o správny materiál či typy, ako si zaobstarať väčšie pohodlie v obuvi.

Zloženie samotnej topánky je rôznorodé a spravidla je to kombinácia kože a textilu. Dnes moderné materiály umožňujú rôzne spájanie látok a experimentovanie. To, samozrejme, podlieha štýlovosti. Nikdy ale netreba zabúdať na starú klasiku a poučky o topánkach. Koža (spravidla brúsená prasacia koža) nepracuje a nestarne tak, ako by sa zdalo, a preto celokožené topánky vydržia oveľa viac ako látkové či kombinácia látky a kože. Musíte si uvedomiť, že akákoľvek dobrá látka podlieha rýchlemu starnutiu, nakoľko je vyrobená z umelých vlákien. A, samozrejme, sa časom rozťahuje. Topánka získa nežiaducu vôľu a nesedí už dobre na nohe.

Druhým podstatným rozdielom medzi kožou a textilom je to, že koža v podstate zabezpečuje vyparovanie vlhkosti z topánky von, ale textílie využívané na šitie topánok majú za cieľ len dodržať jednu funkciu a to je nepriepustnosť vody do topánky. Tým pádom vôbec nedýchajú. Odvetrávanie sa rieši kombináciou kože a látky, kde je množstvo spojov šitím alebo lepením, ktoré časom iste pustia či povolia.

Samozrejme, po zostarnutí vlákna látky prepúšťajú vodu oveľa viac ako koža. Preto sa o takéto topánky treba starať a na ich údržbu je zvýšená náročnosť. Umelá koža, koženka alebo iné náhrady, ktoré sa požívajú miesto kože, sú lacnou, ale iste nepraktickou náhradou. Síce pekne vyzerajú na pohľad, ale pri ich zaťažení, čo v teréne je v podstate stále, sa rýchlo trhajú a odlepujú od zvršku. V podstate ani nie sú určené na takéto využívanie.

V súčasnosti obľúbené typy „vojenských“ topánok, ktoré majú moderný tvar a dizajn šitý z kombinácií rôznych materiálov (PVC, textil, koža), budú práve náchylné na povolenie tesnosti topánky a rýchle opotrebenie. Mám s nimi bohaté skúsenosti a môžem povedať, že mne osobne vadí, ak topánka v členku sedí parádne, ale v prstovej časti mám pocit veľkej vôle. Alebo naopak, ak špička topánky sedí super, ale pätu nie a nie stiahnuť tak, aby mi noha v topánke nelietala. Preto som osobne zástancom overených typov celokoženej topánky turistickej obuvi, ktorá nie je tak predražená a spravidla vydrží oveľa väčšie zaťaženie a dlhší čas. Samozrejme, je to vec názoru a štýlu.

Veľmi rozhodujúce na topánke je jej šitie. V súčasnej dobe sa vo väčšej miere prešlo na lepenie. Lepidlá sú fakt kvalitné a vydržia potrebné zaťaženie hlavne v ohyboch. No to, na čo sa sústredím ja, je spájanie rôznych častí kože či iných časti topánok v miestach ohybu topánky. Šitie alebo lepenie sa vždy časom poškodí. Tak je jasné, že topánka začne prepúšťať vodu dovnútra, začne sa párať a neplní svoj účel. Preto je lepšie kupovať topánky s čo najmenším šitím alebo lepením. Ideálne je, ak je topánka z jedného jednoliateho kusu zvršku. Ja osobne vždy kúpim prednostne topánku s čo najmenej dielmi či časťami zvršku ako topánku dobre vyzerajúcu pospájanú z množstva kusov alebo dielov.

Už menej podstatné, ale pre niekoho dôležité, sú časti topánky ako jazyk, šnurovanie, vystuženie topánky na špici a päte, čiže ochrana voči oderom spredu a zozadu. Niekedy býva okolo celej topánky. Z môjho pohľadu sa treba zamerať hlavne na to, či topánka má vpredu na špici ochranu pred odrením pri chôdzi, teda vystuženie. Nakoľko v tejto oblasti dochádza najčastejšie k mechanickému odretiu alebo poškodeniu obuvi.

Ja osobne si ešte všimnem vložku, ktorá je v topánkach. Spravidla ju však vždy vymením za nejakú inú. Nebojím sa a nehanbím sa dať do tvrdých turistických topánok gélovú vložku či do mäkkých platených kanád vložiť antibakteriálne vložky. Je ich veľké množstvo. Ortopedických, silikónových a anatomicky tvarovateľných. Je vždy fajn, ak máte dobrý pocit pri chôdzi a pri dlhodobom nosení bez prezutia necítite zápach vlastných nôh.

Malé triky pri používaní

Bohužiaľ, topánky nerobia všetko. Na to, aby ste dobré topánky správne využívali, musíte pochopiť ich viazanie. Ak máte topánky stredne vysoké alebo vysoké, je nutné previazať šnúrky tak, aby ste v podstate mali jeden zaťahovací uzol na priehlavku a druhý hore na konci topánky. V podstate toto viazanie slúži na správne upevnenie vašej topánky na nohe. Ak kráčate hore kopcom, potrebujete mať chodilo len mierne stiahnuté tak, aby sa noha mohla mierne pohybovať a zároveň hornú časť obuvi potrebujete mať zatiahnutú len trocha až voľne, aby vám prúdila krv do chodila a mali ste pohodlný pocit pri kráčaní. Pri dlhom kráčaní dole kopcom je naopak nutné chodidlo stiahnuť poriadne napevno, aby sa vám noha v topánke nepohybovala. Tak zabránite prstom, aby sa nedotýkali prednej časti topánky z vnútra a neotlačili sa. Vrchnú časť topánky je potrebné tiež dotiahnuť, aby ste mali spevnený členok a lýtkový sval. Nedôjde tak k úrazu.

Ďalšou podstatnou vecou sú ponožky. Ich úlohou je zmierniť trenie medzi topánkou a pokožkou. Povedzme si pravdu, že aj pri maximálne zašnurovaných topánkach, sa vaša noha bude máličko pohybovať v topánke. Pri veľkom trení vznikajú odreniny a pľuzgiere.  Ideálne je nosiť dve ponožky. Vyhnete sa tak otlakom. Odporúčam jedny tenké priamo na kožu a druhé hrubé ako druhú vrstvu. Vyvarujete sa tak zbytočným otlačeninám na nohách alebo pľuzgierom. Ak však máte dobre vyšliapané topánky, sú z kvalitnej kože a pri vlhkosti sa nerozťahujú, postačí vám aj jedna stredne hrubá ponožka. V prípade, že nosíte dvoje ponožiek, môžete skúsiť zlepšovák, pri ktorom si spodnú ponožku obujete klasicky, druhú hrubú si obujete tak, že po vložení nohy do topánky vrch ponožky zahnete vonku cez okraj topánky a všetko pekne prekryjete odevom. Druhá ponožka bude držať lepšie, ako keby ste ju mali normálne a nebude sa vám povoľovať či vytvárať záhyby na chodidle. Je jasné, že ponožky treba pravidelne meniť, lebo potom a prachom strácajú svoje vlastnosti, stvrdnú a vtedy sa vám začnú vytvárať na nohách pľuzgiere. Je dobré, ak na každé dva dni máte jedny náhradné ponožky, ktoré meníte.

Poslednou vecou, na ktorú iste nezabudnem, je detský púder. Ten je v podstate malý zázrak! Hlavnou výhodou, ktorú ja najviac využívam, je jeho vlastnosť prevencie pred odreninami a otlakmi. Ak si ho nasypete na nohu a následne bez odstránenia púdru nasadíte ponožky, máte účinný prostriedok prevencie.

Ďalšou vlastnosťou je jeho využívanie na sušenie nôh pri dlhodobom využívaní tej istej obuvi bez možnosti jej sušenia. Poznáte to, mať nohy stabilne vo vlhku, nie je nič príjemné. Vzniká podchladenie nôh a aj keď to necítite, koledujete si o poriadne zdravotné problémy. Použitie zásypu to vyrieši.

Nemenej podstatnou vecou je využitie zásypu nie len na nohy, ale aj na odev a priamo na kožu pod pažami alebo v oblasti genitálií. To je hlavne dobré vtedy, ak sa nemáte možnosť sa dostatočne umyť alebo máte na dlhú dobu obmedzenú hygienu. Navyše funguje ako veľmi dobrý deodorant, ak si ho votriete aj do podpazušia. Ak vám zapáchajú topánky, nasypte ho tam a presvedčte sa o jeho účinnosti.

Ak nemáte šampón alebo iné prostriedky na umytie, pohodlne ho využite. Umývanie vlasov na sucho je zábavná, ale hlavná účinná vec v oblasti hygieny.

Takže si to zhrňme, ja hľadám vždy topánku klasicky na turistiku. Žiadne topánky typu vojenských kanád. Ohybnosť podrážky musí byť na strednej úrovni. Hľadám celokoženú topánku, najlepšie s čo najmenej dielmi a šitím. Podrážka musí byť matná, s dvoma alebo troma vrstvami. Musí mať na špičke vystuženie a ochranu voči mechanickému poškodeniu alebo odreniu. Farba topánky by mala byť čo najpodobnejšia farbe kože, z ktorej je topánka vyrobená.

Kto nemal dobré topánky na nohách a nechodil v nich dennodenne v teréne, nepochopí a povie: „Tie moje Batesy, Lowy, Miltecy alebo Pentagony sú super.“  Ja ale po skúsenostiach s nimi odporúčam klasiku v podobe značky Garmont, Meindl či Mammut.

Prvá časť článku o tom aká podrážka je dobrá je TU.

 

Autor: Patrik Žitník

Foto: autor