Kto vraj potrebuje zlaňovať takticky?

„Fóbia nie je stena zo železobetónu, proti fóbii treba ísť a prevalcovať ju.“

Celý deň sme behali po schodoch, aby sme sa hore priviazali a spustili sa. Tam asi ani nebola obedná pauza. Všetci si užívali „dobrý“ adrenalín, každý každého kontroloval. Už „neboli“  inštruktori a my, už sme boli bratstvo.

 „Čierne lano voľné, zostávam a istím!“

Keď problém prekryjeme inými, dodatočnými problémami, ten prvotný problém prestane byť problémom. Týka sa to pavúkov, zubárov aj výšok. V prípade strachu z výšky to mám overené.

Bol som sa totiž na kurze taktického zlaňovania u ARMY TRAININGU!

V mladosti som sa venoval lezeniu a výškovým prácam. Nedopadlo to dobre a odvtedy som sa zle cítil aj na balkóne paneláku. Psychologička Zuzka mi povedala, že strach z výšky je pre človeka racionálny, ale v mojom prípade, keď som sa pomerne často venoval adrenalínovým zábavkám, je iracionálny.

Dala mi knihu „Odlož svoj strach“ a vyhlásila, že keď starnúci chlapi manifestujú svoju menopauzu nákupom motorky, či nebodaj tokajú okolo mladej žaby,  mohol by som byť originálny a vyrovnať sa so strachom z výšok.

 A tak som sa dal nahovoriť na kurz!

Kamarát sa ma síce snažil odhovoriť. Kto vraj potrebuje zlaňovať takticky?
No asi len kukláče a hasiči. A pár elektrikárov. No a potom každý, kto sa pohybuje vo výškach  a chce byť aj smerom dole Pán.

Ale hneď na kurze som zistil, že som zabudol uzly. Už v príprave inštruktor kládol dôraz na detaily, ktoré sme pri športovom lezení neriešili. „A ešte ten uzol spravte trikrát, so zavretými očami.“

Nasledovalo zlaňovanie nasucho, na rovine.
„Keď budeš mať tú karabínu takto, otvorí ti ju vlastné lano, rýchlo sa stretnete na zemi a nechci vedieť, koľko stojí nová duralová karabína.“

Bolo vidno, že prekonávanie strachu tu nikto nerieši.

„Každý sa naučí skontrolovať kolegu a kolega sa naučí, že bez kontroly neprekročí hranu. Ja som sa sem prišiel zabávať, a potom chcem ísť na fazuľovú na kyslo…,“ vyhlásil inštruktor.

Štyri laná, štyri miesta na zlaňovanie. Neriešiš výšku, z ktorej spadneš do krovia, riešiš, aby si sa správne odrazil a aby si doskočil na balkón o poschodie nižšie. Chceš mať kontrolu. Po doskoku prikľaknúť, odpojiť sa od lana a zakričať, že je voľné.

Z noviniek sa rýchlo stala rutina. Možno aj vďaka tomu sme si to užili. Boli tam takí, čo si to chceli vyskúšať so zbraňou, dokonca aj so streľbou. Zistili, že borci vo filmoch to mali natrénované. Ale že sa to dá. Chceš si to skúsiť dole hlavou?

Nie je problém. Problém je sa do tej polohy kultivovane dostať a uvedomiť si, že niektoré dôležité činnosti sú naopak. Má to zmysel. Budeš si viac veriť. A to sa cení.

Užil som si kurz naplno. Naučil sa kopec vychytávok a noviniek, o ktorých som doteraz nevedel.

Kávička s inštruktormi po výcviku bol už len bonus k výborne strávenému dňu s lanami na stene.

Napísal: Maťo Hlôška