Ako som pochopil, že obrana so zbraňou je niečo úplné iné ako streľba na strelnici…

Po prvom kurze mám nad čím rozmýšľať a treba povedať,  že niektoré scény z akčných filmov už budú na mňa pôsobiť inak, ako to režisér plánoval. Keď sa mi to trochu v hlave uleží, pôjdem na kurz znova a som zvedavý, ako budú vyzerať  všetky moje merania na stres a prejavy reakcii môjho tela. Som si istý, že oproti prvému kurzu budú mať iný priebeh.

25 rokov „nosím“ zbraň a 25 rokov som žil v omyle. Myslel som si, že som správne pripravený použiť zbraň na obranu. Až do chvíle, keď som zavítal na Kurz realistických simulácií, ktorý organizuje Army Training. Tam sa mi s veľkým rachotom otvorili oči.

Streľba, tak ako mnoho iných aktivít, má svoje športové podoby, ale aj praktické, obranné či hobby smerovanie.

Už z podstaty inštitútu nosenia sa nácvik obrannej streľby dramaticky odlišuje od toho, čo trénujú napríklad policajti, či športoví strelci. Nasypať dva zásobníky do papierového terča nie je príprava na obranu.

Pri každodennom nosení nemáme taktické oblečenie, balistickú ochranu, ochranné okuliare a 4 plné zásobníky. Často máme v rukách tašku, po boku dieťa, všade okolo ľudia … Zbraň je skrytá, ťažšie sa tasí a nemáme luxus iniciatívy, pevného postoja a prípravy. Nevieme dopredu čo, kde a kedy sa stane.

V skutočnej situácii bude útočník v pohybe, bude sa kryť, môže byť zamiešaný v dave, môže stáť za vami.  A nemusí mať pištoľ, aby predstavoval smrteľné nebezpečenstvo. Pri malej vzdialenosti je nôž, alebo palica proti zle pripravenému obrancovi rovnako nebezpečná, útočník ľahko zabráni obrancovi tasiť, zopakovať výstrel, či prebiť zásobník. A na dôvažok mu ešte zoberie zbraň, bolestivo vykĺbi zápästie,   o čom som sa na kurze presvedčil na vlastnej koži.  

Z  pokojného módu prednášky o vplyve stresu, situačnej bezpečnosti sme sa rýchle dostali do dynamiky pod stresom.

Na začiatku už len nácvik tasenia v nevýhodných situáciách a pod negatívnym vplyvom útočníka nám ukázal základné chyby pri tasení, nosení zbrane alebo našej flexibilite reagovať na skutočnosť čo sa deje a nie na moju chuť tasiť.

Celkom som sa zabavil keď Patrik hovoril, ako budeme reagovať, lebo proste mozog a telo neoklameš a pomyslel som si svoje. Ale keď som to zažil, pochopil som, že ten chlap mal pravdu. 

Pritom som sa nestíhal čudovať ako to cele pôsobilo na mňa. Pochopiteľne , každý z nás mal iné zážitky a skúsenosti zo seba a aj iné prejavy konania pod stresom.  Náročnosť situácii sa stále stupňovala a z baru  sme sa presunuli k autám, potom do kancelárie a nakoniec na úzku chodbu. Množstvo situácii a reakcii.  A to je dobre, lebo čím viac to precítiš, tým viac si z toho vezmeš. A príde aj odolnosť. Od kurzu som mal tri napäté situácie a všetky som riešil už inak, ako by to prebiehalo pred kurzom.

Napríklad úspešným absolvovaním autoškoly a kúpou auta sa z človeka nestáva skúsený, bezpečný vodič. Vyžaduje si to viac času. Starí šoféri, ktorí toho už zažili veľa však potvrdia, že určité situácie sa za volantom predsa len opakujú. Napríklad chodci vybiehajúci spoza autobusu. Neosvetlení cyklisti, divá zver, cestní piráti, sviatočný šoféri.  Skôr či neskôr spomínané veci zažije každý. A tak je to aj so situáciami, ktoré umožňujú, či vyžadujú použiť zbraň.

Nosenie je výsada a záväzok. Obrana sa totiž nezačína stláčaním spúšte, ale ešte pred samotnou streľbou.  Netreba ísť problému oproti a netreba úplne poľaviť vo vnímaní reality. A ja som rád, že som si vyskúšal tieto simulácie obrany, kde podstata bola práve obrana a nie tasenie alebo strieľanie za každú cenu.

Pre mňa poučná skúsenosť, na základe ktorej zmením nosenie zbrane, spôsob streľby a dokonca aj môj nácvik na strelnici už bude vyzerať podstatne inak.  Na kurze pochopíte, že aj keď sa na napäté situácie  pozeráte, v skutočnosti nechápete plne na čo sa pozeráte! (Mimochodom toto je najobľúbenejšia veta inštruktorov z Army Trainingu.)

Napísal: Maťo Hlôška