Autentický rozhovor očami dieťaťa: Prečo ísť na detský kurz prežitia?

Naše detské kurzy prežitia nie sú klasické tábory s množstvom cudzích animátorov a bez rodičov. Kurzy robíme inak – tak, aby posilnili puto medzi rodičom a dieťaťom. Deti sa počas kurzu učia samostatnosti a bezpečným zručnostiam v lese, zatiaľ čo rodičia majú menej práce, viac oddychu a možností niečo sa podučiť. A s dieťaťom vytvoriť tvorivú dvojicu. A že to nie sú len moje slová, som zistil počas nášho ostatného detského kurzu prežitia, keď som si náhodou a nechtiac vypočul telefonát medzi mamou a dieťaťom. Nechcel som, ale Saša mala hovor na reproduktore a akurát som jej vysvetľoval, na čo sa večer môže tešiť.

A tak s dovolením jej rodičov pripájam voľný, no autentický prepis…

-Mami? Je tu slabý signál, počuješ ma?

-Ahoj, Saška, no ako sa máš?

-Dobre. Práve som umývala riady a potom pôjdeme strieľať z luku.

-Umývaš riady?! Veď doma si po sebe ani lyžičku neupraceš…

-No tu áno. Pomáhali sme aj čistiť zeleninu a musela som ockovi doniesť obed k stolu. A aj odniesť.

-Neverím vlastným ušiam. A čo robí ocino?

-Ocino väčšinou pozerá, čo robíme, alebo sa rozpráva s ostatnými rodičmi. Niektoré veci robíme spolu, aby sa vraj aj rodičia niečomu priučili.

-A koľkí ste tam?

-Deviati. Ja som tu jediná baba. Ale všetci sú ku mne milí. Nie je to ako na tábore, kam chodievam cez prázdniny.

-A spali ste naozaj v stane?

-Zatiaľ nie, vraj v noci bola zima. A počuj, neuveríš, kam chodíme na záchod!Do takej drevenej búdky. A sú tam pavúky! Všade!

-Preboha, a ty sa ich už nebojíš?

-Bojím. Ale inak by som musela ísť hlboko do lesa. A tam sa bojím ešte viac. Aj keď mám nožík.

-Počkaj, ty máš pri sebe nôž?!

-Jasné. Keď sme prišli, ujo Maťo nás všetkých zvolal do chaty. Každý sme ukázali svoj nožík, skontroloval, či je ostrý, a povedal, že ho máme nosiť stále pri sebe. Aj v noci. Len nesmieme behať s otvoreným.

-A načo ho máte?

-Každú chvíľu ho potrebujeme. Hneď na začiatku sme si s ním vyrábali píšťalky. Aby sme vedeli zapískať, keby sme sa zatúlali.

-A boli ste už večer v lese?

-Boli, ale ja som sa bála, tak som zostala pri chate s ocinom. Ale dnes večer budeme hrať nočnú hru – máme sa schovávať pred dospelákmi. Tam už pôjdem. Možno uvidím aj sovu. Občas ich v noci počujem.

-Máš nabitú čelovku?

-Mám. Ale nevezmem si ju. Vraj bude dosť svietiť mesiac. A s čelovkou by ma hneď našli. Aj sa oblečiem tak, aby som nesvietila.

-Neverím, že hovorím s mojou dcérou. A čo ste tam vlastne varili?

-Čaj z ihličia, v takých plechových hrncoch. Oheň sme museli sami zapáliť. Neverila by si, aké to je ľahké. Ani zápalky nebolo treba.

-To mi doma vysvetlíš. A nie, aby si sa popálila, to sa pomaly hojí.

-Neboj, tu všetci na nás dávajú pozor. Ale ujo Maťo sa porezal a potom si ten prst strčil do úst a chcel, aby sme mu rýchlo pomohli zavolať helikoptéru, alebo aspoň sanitku, predstav si, nevedel ani číslo na prvú pomoc. My sme ale vedeli, že 112, 155. Potom otvoril lekárničku a ukázal nám, ako si to ľahko navzájom ošetríme.

-O koľkej ste išli spať?

-Neviem, ale už bolo vidno hviezdy. Videla som aj Venušu, aj Polárku. Ukážem ti doma, ako ich spoznáš… Mami, musím ísť, volajú ma na tú lukostreľbu.

-Počkaj! To vám tam doniesli luky?

-Čo sii? Luky si budeme predsa robiť sami. Pôjdeme do lesa, nájdeme vhodné drevo na luky a šípy a potom si ich spolu s ocinom vyrobíme.

-Dobre Saška, povedz ocinovi, že by mi mohol zavolať. Niečo sa ho chcem ešte opýtať. A poriadne sa obliekaj.

-Ale dobre, mami. Nie som malá, tu som sa veľa vecí naučila. Dokonca aj urobiť kávu ockovi…

-Teším sa, ako mi ju domadonesieš až do postele… Tak sa zabav, ahoj!

A presne o to nám ide. Neučíme decká názvy všetkých stromov spamäti, či viazať tridsaťtri uzlov. Ide nám o tie nadšené momenty radosti, keď deti zistia, že niečo nové dokážu. A dokážu to práve s pomocou rodičov, ktorí často kvôli pracovným povinnostiam, s dieťaťom trávia menej času. U nás na kurze sa z nich stáva super tím a spoločné zážitky rozoberajú ešte dlho po návrate z kurzu… pri spoločnom čaji z ihličia, samozrejme!

Chcete svoj domáci tím (rodič/ia + dieťa) prihlásiť na Detský kurz prežitia? Tak sa poponáhľajte, máme posledné voľné miesta, ktoré sa zverejnením tohto článku raz-dva naplnia! Tak, ako každý rok…

Napísal: Maťo Hlôška