Výcvikové simulácie v obrannej streľbe

puzdro Falco 7
Úryvok je z knihy „AKO TRÉNOVAŤ OBRANNÚ STREĽBU“ od Ing. Patrika Žitníka

Z môjho pohľadu je absolvovanie simulácií v osobnom raste veľmi dôležitou vecou. Majú veľkú výpovednú hodnotu, preto by tento spôsob tréningu na obranu nemal pri tvojom výcviku nikdy chýbať.

Je jedno, či budeš simulácie realizovať pod dohľadom skúsených inštruktorov alebo si ich budeš modulovať sám so svojimi priateľmi. Je jasné, že pod dohľadom sa toho naučíš oveľa viac, ale pre zautomatizovanie tvojich zručností sú dobré aj domáce simulácie. Ide o nácvikové situácie v domácom prostredí. A môžeš ich realizovať aj airsoftovými zbraňami.

Simulácie ti dajú jasnú odpoveď čo, kedy a ako použiť z hľadiska obrannej streľby. V praxi pochopíš aj súvislosti, ktoré som spomínal so špirálou rastu.

Chcem ti vysvetliť ako a prečo simulácie robiť tak, aby mali zmysel a viedli k tomu, k čomu aj majú. Čiže k obrane so zbraňou a nie bojovaniu. A to je to podstatné.

Pretože mnoho ozbrojených zložiek využíva simulácie či tréningové zbrane pre zlepšenie svojich postupov a naučenie sa útočných reakcií. No tieto metódy sa nedajú využiť pre potreby obrany so zbraňou. I keď prostriedky sú rovnaké, zmysel a princíp realizácie simulácií je iný. A práve to si musíš uvedomiť.

Čo je ale dôležité vedieť?

Musíš pochopiť, že pre potreby výcviku nie je ani tak dôležitá realizácia simulácií ako jej rozbor. Pretože pri rozbore prežitej sebaobrannej situácie sa naučíš viac, ako ti poskytne pocit, či si problém ustál.

Pri analýze realizovanej simulácie vždy postupuj nasledovným spôsobom.

  • Uvedom si, aký máš pocit z toho, čo práve prebehlo a ako sa cítiš.
  • Uvedom si, čo bolo cieľom útoku.
  • Uvedom si, kedy si zbadal útok a čo ho prezradilo.
  • Uvedom si, aká bola tvoja úplne prvotná reakcia na toto zistenie.
  • Uvedom si, prečo si pri riešení situácie od okamihu jej zistenia postupoval práve takto, čo bolo tvojím cieľom a čo si tým chcel dosiahnuť.
  • Uvedom si, či a prečo sa ti podarilo alebo nepodarilo zrealizovať tvoj zámer.
  • Uvedom si, ako si skončil obranu a či to bolo dostatočne bezpečné vzhľadom na okolnosti a priestor, v ktorom si realizoval obranu.
  • Uvedom si, čo by si teraz urobil inak.
  • Uvedom si, čo potrebuješ docvičiť, aby si situáciu dokázal lepšie zvládnuť.
  • Uvedom si, čo potrebuješ zmeniť na tvojom výstroji, oblečení alebo výzbroji, aby si to lepšie zvládol.

Veľmi podstatnou podmienkou, aby si takýto rozbor dokázal realizovať a naučil sa z neho kopec prínosných vecí, je nahratie si celej situácie. Tiež tam môže byť niekto, kto ti ju bude podrobne referovať.

V opačnom prípade môžeš skĺznuť k tomu, že budeš hovoriť o domnienkach, ktoré sa ale v skutočnosti mohli odohrať úplne inak. Pretože si iste nebudeš pamätať všetko. A ak bude simulácia dostatočne realistická, tak z nej budeš aj trochu psychicky mimo a veľmi emocionálne zaangažovaný.

Je dôležité, aby si si uvedomil, čo chceš tréningom dosiahnuť a aké musia byť simulácie, aby naplnili tvoj cieľ.

Na kurzoch, ktoré som absolvoval v armáde alebo u iných spoločností, sme realizovali mnoho ukážkových simulácií. No nie všetky mali svoj zmysel a opodstatnenie, presne kvôli tomuto dôvodu. Neviedli vôbec k tomu, k čomu mali v rámci námetu smerovať.

V čom bol problém?

Hlavne v tom, že situácie simulovali strelecký súboj a nie obrannú situáciu. Priznám sa, že aj ja niekedy cielene realizujem simulácie streleckým súbojom. Tie však majú iný cieľ. Nezameriavajú sa na obrannú streľbu.

Vysvetlím ti to na konkrétnom prípade:

Prídeš na strelecký výcvik formou simulácii a inštruktor určí, kto bude útočník, kto obranca a aká bude situácia, kedy sa útok začne. Ty budeš obranca. Sadneš si na stoličku k stolu a útočník sa postaví asi 10 metrov od tvojho miesta. Imituje priblíženie, nezáujem, akúkoľvek činnosť, aby akože odlákal tvoju pozornosť alebo bol nenápadný.

To, samozrejme, nie je, lebo je jasne označený a ty vieš, že sa niečo blíži. Len čakáš na moment, kedy on zaháji útok a ty sa začneš brániť. Super, paráda, koniec akcie…

Problém ale je, že si sa z toho v podstate nič nenaučil. Len si zažil klasický strelecký súboj, kde rýchlejší vyhráva. Vedel si, že niečo bude, kto to bude a kde bude útočiť. Vedel si sa na to psychicky a aj prakticky pripraviť. No v skutočnosti sa to tak nedeje.

Simulácia ti nepriniesla žiadny posun v obrannej streľbe, len nácvik pre potreby rýchlej streľby na strelnici. Je to ale len môj názor. Ty si o tom musíš urobiť vlastný úsudok.

Simulácia, ktorá má naozaj zmysel, disponuje niekoľkými znakmi:

  1. je prekvapivá,
  2. je agresívna a vulgárna,
  3. je realizovaná útočníkom, ktorého neočakávaš alebo niekým, o kom si myslíš, že to iste nemôže byť on,
  4. má od začiatku svoj vývoj, prípadne sa stupňuje, má rozličnú agresivitu, vlastnú rýchlosť a postupnosť ukončenia konfliktu alebo pominutia úplnej hrozby.

Z tohto dôvodu ja rozdeľujem simulácie na tri základné:

  1. účelová,
  2. situačná,
  3. scenárová.

Upozorňujem, že ide o moje vlastné rozdelenie, ku ktorému som sa dopracoval na základe rokov skúseností a praxe. Iste by som mohol spomenúť aj iné typy simulácií, ale to už by sme sa nebavili o obrannej streľbe, ale o profesnom použití zbraní silovými zložkami.

Ako na efektívny a zmysluplný tréning na obranu so zbraňou?

Aj o tom je podobrobný manuál, ktorý som sľúbil napísať na základe svojich dlhoročných skúseností pre našich absolventov streleckých alebo bezpečnostných kurzov a mojich  kamarátov.

   Kliknite na tlačitko a dozviete sa viac!