Nachádzam sa na bode, z ktorého vidím pod azimutom 300 stupňov výšinu 754,0 m n. m., pod azimutom 42 stupňov výšinu Orlov 792,3 m n. m. a pod azimutom 140 stupňov výšinu Hradisko 683,4 m n. m. Napíšte, na akom bode sa nachádzam?

Určovanie bodu pomocou azimutu je pomerne jednoduchá a presná záležitosť. Teda ak viem azimuty z môjho miesta k inému, ktoré viem určiť na mape, nie je problém následne určiť moje miesto na mape aj keby som ho nepoznal. Postupujeme tak, že dané azimuty otočime opačným smerom. Teda napr. azimut 300 stupňov smerom odo mňa na výšinu 745,0 otočíme (odčítame) opačne, čo je na buzole údaj 120 stupňov. Takto si odčítam všetky tri známe body a vyjde mi opačný smer od pre mňa známych bodov. Následne, ak si vedieme pomyselné priamky od známych bodov smerom ku mne v súlade s daným opačným azimutom, zaznamenám, že sa dané priamky pretnú približne v jednom mieste na mape a to je teda moje stanovisko, kde sa nachádzam ja. V tomto pripade sa ja nachádzam na výšine Kliny 782,1 m n.m.

Predstavte si, že sa postavíte do stredu voľného priestoru a položite k svojim nohám kameň vo veľkosti vašej päste, následne odmerajte na buzole azimut 100 a urobte 10 prirodzených krokov v danom smere a položte druhý kameň k svojim nohám. Potom sa otočte na azimut 320 a v danom smere urobte 14 krokov a položte tretí kameň. Nasleduje azimut 180 a urobte 20 krokov a položte na zem 4 kameň. Odmerajte azimut 320 a urobte 14 krokov a položte posledný  5 kameň. Kamene vytvorili na zemi tvar. Aký tvar alebo písmeno ste vytvorili položením týchto 5tich kameňov na zem ?

Ak do stredu postavím kameň a následne krokujem po stanovených azimutoch  približne rovnako dlhými krokmi, tak kamene postavím do tvaru + (kríža). Stačí, že si viete predstaviť buzolu a jej údaje na nej a následne si to premietnuť do smeru podľa svetových strán, kroky vám určia rozmer  a veľkosť tvaru, ktorý vznikne (od stredu 10 krokov - na každu stranu, teda polomer kríža bude mať 10 krokov). 

Bežne v mapových elektronických aplikáciách alebo auto navigáciách máte tvar zemepisných súradníc uvedený v jednom celom údaji s desatinnými číslami, ktoré v sebe zahrňujú kompletný údaj, ale údaj je len v tvare udávajúcom hodnotu v stupňoch. Napríklad : 48.576006 N, 19.195017 E. Úplné zemepisné súradnice sa ale skladajú z údaja o stupňoch, minútach a sekundách. Viete, ktoré úplné zemepisné súradnice vyjadrujú polohu bodu, ktorý je zapísaný takto 48.576006 N , 19.195017 E. ?

Tvary zápisu zemepisných suradníc bývaju rôzne a dajú sa rôzne prepočítavať. Prepočítavajú sa 60tkovou  sústavou, lebo jeden stupeň má 60 minút. A teda, ak by sme mali zapísať daný bod v úplných súradniciach, stači ho prepočítať 60timi. Teda 48.576006 N prepočítame tak, že zapíšeme 48 stupňou a minúty prepočitame 0.576006x60, čo je 34.56036 minút. Ak to chceme následne prepočítať na sekundy, tak postupujeme rovnako lebo jedna minúta má 60 sekúnd. Teda už máme zapisaných 48 stupňou, 34 minút a 0.56036 prepočitame x60, čo je  33.6216 sekúnd. Takže výsledok je 48 34 33.6216 alebo to možeme zaokrúhliť na celé čislo 34. 

Správna odpoveď v tejto otázke teda bola:  48 34 33.621 N , 19 11 42.061 E

Nachádzate sa na bode Výšina 747,3 m n. m. a smerujete priamo na výškový bod 745,0 m n. m. Ako dlho vám bude trvať presun z vášho bodu do výškového bodu, ak medzi bodmi je odmeraná vzdialenosť na mape 3,8 cm? Mierka mapy je 1:50 000.

Ak je vzdialenosť na mape medzi dvoma bodmi zmeraná vo veľkosti 3,8 cm. A ak je mierka mapy 1:50 000. Potom vieme povedať, že 1 cm na mape sa v skutočnosti rovná v teréne 500 m (1mm na mape je v teréne 50 m). A teda po prepočítaní vieme povedať, že dĺžka trasy, ktorá nás čaká je 1 900 m. Ale to stále nie je čas, za ktorý prejdeme túto trasu. Musíme totiž zohľadniť prevýšenie, ktoré nás bude čakať. Zaujímajú nás preto vrstevnice, ktoré musíme prejsť smerom hore. Smerom dole prejdeme 3 vrstevnice a smerom hore tiež 3 vrstevnice. A keďže nás zaujímajú len tie smerom hore, ktoré musíme vyšlapať, dostaneme po ich prepočítaní 60 výškových metrov (3x20 výškových metrov, 1 vrstevnica pri mierke mapy 1:50 000 ma hodnotu 20 výškových metrov).

Čo to pre nás znamená?

Znamená to to, že týchto 60 výškových metrov prejdeme za taký čas ako keby sme po rovine prešli 600 metrov. Teda k dĺžke trasy pridáme týchto 600 m, a tým pádom časovo musíme prejsť vzdialenosť nie 1900 m, ale 2 500 m. Teraz vezmeme do úvahy priemernú chôdzu v teréne, ktorej pravidlo hovorí, že 1 km v teréne prejdeme za 15 min. Teda podľa tohto pravidla túto trasu 1 900 m v teréne prejdeme za čas  37 min. a 30 sek. 

Šoférujem a teším sa na stretko a na kávičku u kamaráta, na ktorú ma pozval. Na mojich hodinách je presne 11:00 a slnko mi nepríjemne svieti priamo do očí. Vojdem do križovatky v tvare „T“ a zabočím o 90 stupňov doprava voči smeru, v ktorom som do križovatky vošiel. Na akú svetovú stranu práve smerujem?

Ak o 11 hodine smerujem presne proti slnku, viem povedať, že smerujem na Juho-juhovýchod. Je to preto, lebo slnko o 11 hodine ešte nie je presne na juhu, ale chýba mu tam cca 15 stupňov, čo je cca hodinové pootočenie našej zeme voči slnku. Preto ak sa na križovatke otočím smerom doprava o 90 stupňov, teda presne kolmo voči predchádzajúcemu smeru, tak smerujem presne na západo-juhozápad. V tomto prípade nebudeme brať do úvahy, či je letný alebo zimný čas, nakoľko som ho v otázke ani v popise neuviedol.