Psychológia obrany 

Veľkým problémom je pri obrane samotný psychický stav obrancu. Ten má značný vplyv na jeho reakcie a v konečnom dôsledku aj na obranu.

Sotva obranca zaznamená útok, vzniká pre neho stresová situácia, na ktorú jeho telo okamžite reaguje. Je ohrozený alebo ohrozenie očakáva, no zároveň nie je presvedčený o tom, že jeho obranná reakcia bude dostatočne účinná.

Stresová odpoveď každého organizmu má slúžiť k riešeniu situácie mobilizovaním všetkých dostupných síl. Telo uvoľní stresové hormóny, ktoré zrýchľujú tlkot srdca, a tým zvyšujú prietok krvi, ktorá je rozvádzaná hlavne do svalov. Tie si to vyžadujú, aby telo mohlo podať čo najrýchlejší a najsilnejší výkon.

Samozrejme, poznáme pozitívny a negatívny stres. Stres v pozitívnom meradle nabudí, čím zvýši šance na prežitie a vyriešenie situácie. Jeho negatívny variant zas robí opak. Bráni nám čokoľvek urobiť, čím znižuje naše šance na prežitie.

Poviem to laicky. Na to, aby telo bolo schopné zvýšiť svoju silu a rýchlosť, potrebuje zvýšiť svoj krvný tlak, rozťahuje cievy a do miest, kde to je najviac nutné,privádza zvýšené množstvo krvi.

Podľa toho, aký vysoký stres vyvolal útok, tlak môže byť:
1. zvýšený,
2. hraničný,
3. extrémny.

Stres sa prejavuje tromi fázami:
1. Telo sa mobilizuje, pripravuje sa na boj.
2. Telo sa snaží so stresom bojovať, adaptovať sa naň alebo ho prekonať, aby sa znížil alebo skončil.
3. Telo prestáva bojovať so stresom a poddáva sa mu, čo vedie k apatii a úplnej rezignácii.

Pre naše potreby obrany voči útoku sú dôležité prvé dva body. Musíš si uvedomiť, že stresu z útoku alebo ohrozenia sa nevyhneš. A preto sa ho musíš naučiť zvládať.

Viac sa dozvieš vo videu...

ARMYTRAINING.SK ©2015